Zveřejňujeme překlad článku z internetových stránek ruské vícejazyčné televize RT. Nejsme a nikdy jsme nebyli zastánci ruského oligarchického režimu, jeho zástupců a institucí, mezi něž RT bezpochyby patří, podobně jako např. BBC ve Velké Británii či CNN v USA. Mimořádně závažná a obecně neznámá tvrzení, která text obsahu, je však možné ověřit na webových stránkách Ruského národního archivu – http://nakanune.rusarchives.
*
Nové nedávno odtajnené dokumenty ukazujú, že neskorší vojnoví spojenci Moskvy – Veľká Británia a Francúzsko, plánovali bombardovať ZSSR ešte skôr, než naň zaútočili nacisti. Cieľom bolo narušiť zásobovanie republík ZSSR ropou z ropných polí na juhu štátu.
Ruský národný archív tento týždeň pripravil novú výstavu o akciách Sovietskeho Zväzu na svetovej scéne medzi septembrom 1939, keď v Európe vypukla Druhá svetová vojna, a júnom 1941, keď Tretia ríša a jej spojenci ako Taliansko, Fínsko, Rumunsko, Slovensko a Maďarsko, napadli ZSSR.
Spravodajskému zdroju RT bol poskytnutý náhľad na ukážku artefaktov, z ktorých niektoré predtým ešte nikdy neboli odhalené bežnej verejnosti. Medzi nimi sa nachádzali aj francúzske dokumenty s detailnými plánmi k začatiu leteckého bombardovacieho ťaženia proti ZSSR, ktoré boli vyvinuté za spolupráce Veľkej Británie len krátko pred začiatkom nemeckého útoku na Francúzsko v máji 1940.
Maurice Gamelin, vtedajší francúzsky vrchný veliteľ, navrhoval použitie francúzskych jednotiek v Sýrii k útoku na ropné polia v Azerbajdžanskej SSR a na hlavné mesto Baku. Azerbajdžanská ropa bola najdôležitejším zdrojom paliva pre celý ZSSR a dlho predstavovala veľké lákadlo aj pre nacistické Nemecko.
Moskva a Berlín mali síce v tejto dobe podpísanú mierovú zmluvu na 10 rokov, to však nebránilo Hitlerovi plánovať, ako čo najrýchlejšie bodnúť Stalina do chrbta.
Plánované francúzske letecké útoky mali byť spustené v spojení s ďalšími aktivitami zameranými na podkopanie ZSSR, ako napríklad nabádaním moslimskej populácie k rebéliám proti sovietskej vláde. Nemecký blitzkrieg do Francúzska cez Ardeny však nad týmito veľkými plánmi pomerne rýchlo zlomil jarmo.
Je dôležité pripomenúť, že sovietsko-nemecká zmluva o neútočení prišla v úvahu až po Stalinovej neúspešnej snahe podpísať dohodu o vzájomnej obrane s Parížom a Londýnom. Obe západoeurópske krajiny pokus o antifašistickú spoluprácu nielenže odmietli, ale dobrovoľne nechali Hitlera anektovať Československo v roku 1938 a o rok rovnako nečinne stáli a sledovali, ako Wehrmacht tiahne na Poľskú republiku. Nasledujúce osemmesačné obdobie britskej a francúzskej ľahostajnosti a nečinnosti s výhovorku o nedostatočnej pripravenosti armády, je v histórii známe ako Čudná vojna.
Neochota západných mocností k uzavretiu protinemeckého spojenectva so Sovietmi nie je prekvapivá. Fašistická ideológia mala na západe veľké množstvo sympatizantov a to aj medzi vysokými elitami.
Stalin, na druhej strane, viedol mocnosť, ktorá už roky nazad vyhlásila za svoj cieľ svetovú socialistickú revolúciu. Sovietsky zväz tak pre mnohých, najmä buržoáziu, predstavoval väčšie potenciálne nebezpečenstvo ako nemecký nacizmus či taliansky fašizmus. Politikov, ktorí by radi videli Nemcov rozdrviť krajinu Sovietov jednoznačne nebol nedostatok.
Keďže ZSSR nemal v Európe žiadnych spoľahlivých spojencov, len naopak, množstvo potenciálnych nepriateľov, sovietska vláda verila, že môže zvýšiť bezpečnosť svojej krajiny len získaním nového územia a posunutím hraníc preč od strategicky a ekonomicky významných oblastí. Materiály ukázané Ruským národným archívom obsahujú aj pokus Moskvy o vyjednávanie s Fínskom týkajúce sa výmeny časti svojho územia. Zlyhanie tohto vyjednávania viedlo k udalosti známej ako Zimná vojna.
Vo svete je citeľná silná revizionistická snaha o označenie stalinského Sovietskeho Zväzu za zem zla, stávanú do jedného radu s hitlerovským Nemeckom, snaha o vyobrazenie oboch lídrov ako spolu-strojcov najbrutálnejšieho ozbrojeného konfliktu v ľudskej histórii. Ruská federácia to vníma ako očierňovanie, ako skresľovanie udalostí a zamlčovanie rolí hraných spojencami nacistov či na západe, či východe. Moskva ďalej tvrdí, že Stalin síce jednoznačne nebol mierotvorca a humanista, avšak výstava národného archívu je určená k poskytnutiu širšieho kontextu k situácii, v ktorej sa tento “krutý a bezohľadný” gruzínsky veliteľ nachádzal.
Zdroj: RT
Preklad a úprava: R. Grečná