Panorama – 39. týden – KOMINTERNet – revoluční internetový časopis

Kuba – uzákonenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia

Národné ľudové zhromaždenie na Kube 27. septembra zlegalizovalo homosexuálne manželstvá. Proces uzákonenia sa začal v 2019 keď vláda oznámila plány na ich legalizáciu. Uzákoneniu predchádzalo referendum na túto tému, ktorú podporili dve tretiny účastníkov referenda (hlasovalo 6 mil. občanov Kuby, za boli 4 milióny).

Na Kube sa za toto uzákonenie zasadzovali minimálne od 2017 miestne LGBT+ skupiny. LGBT+ skupiny sa Ďalej stavali aj proti tomu aby táto otázka nebola predkladané verejnému hlasovaniu.

V občianskom zákonníku bola teda zmenená formulácia z “manželstva muža a ženy” na “zväzok dvoch osôb”.

V roku 2018 päť kresťanských denominácií na Kube (Cuban Evangelical League, Western Baptist Convention, Eastern Baptist Convention, Cuban Methodist Church, Assemblies of God Evangelical Church) vydalo [1] prehlásenie v znení, že manželstvo osôb rovnakého pohlavia je v rozpore s duchom socialistickej revolúcie. Manželstvo je podľa prehlásenia “inštitúcia stvorená Bohom a je výlučne zväzkom muža a ženy”. V liste, ktorý na internete zverejnila kubánska LGBT+ aktivistka, sa tiež uvádza, že manželstvá osôb rovnakého pohlavia nemajú v (citované z pinknews.co.uk) “komunistických” krajinách miesto, pričom ako príklady sú uvedené Čína, Vietnam a KĽDR.

https://www.pinknews.co.uk/2018/07/24/anti-gay-marriage-church-cuba/

Japonsko – 100. výročie založenia Japonskej komunistickej strany

V júli toho roku si Japonská komunistická strana pripomenula sté výročie vzniku. Bol zverejnený rozhovor [1] s japonským buržoáznym historikom Nakakitom Kódžim.

Uvedený histork vydal v máji toho roku knihu o Japonskej komunistickej strane (v japončine) s názvom Nihon Kyōsantō: “Kakumei” o yumemita 100 nen (The Japanese Communist Party: A Century Spent Dreaming of Revolution, ISBN: 978-412-102695-8) .

Nakakitom Kódži dejiny strany popísal v rozhovore zhruba nasledovne.

Strana sa do roku 1955 držala správnu revolučnú líniu avšak od roku 1955 sa pod vedením svojho straníckeho vodcu Miyamota Kenjiho dištancovala najmä od ZSSR, ľudovej Číny a francúzskej komunistickej strany a začala sa usilovať o “národnú demokratickú revolúciu“ a to „mierovými prostriedkami”, čo v praxi znamenalo prijať parlamentný boj ako najvyšší spôsob boja. Z popísaného vyplýva, že sa dala na cestu revizionizmu a sociálnej demokracie.

Strana v súčasnosti zo svojich vyššie popísaných sociálnodemokratických pozícií kritizuje japonsko-americkú spoluprácu. Túto kritiku strana (podľa Nakakita Kódžiho) nadriaďuje zrušeniu cisárskeho systému, ktorý je však v súčasnej dobe formou konštitučnej monarchie, nanajvýš s viac feudálnymi prvkami ako je tomu v západnej Európe.

Aktuálny politický dosah strany na masy je hodnotený ako klesajúci z dôvodu “pretrvávania starých ideológií a organizačných princípov”. Pokles hlavne vo voľbách je výraznejší v posledných rokoch. Členská základňa starne a vo vedení sú ľudia vo veku 60-70 rokov. Popísaný stav strany korešponduje so stavom iných revizionistických strán vo vyspelých kapitalistických krajinách, vrátane Komunistickej strany Čech a Moravy, Komunistickej strany Slovenska.

https://www.nippon.com/en/in-depth/d00826/

Filipíny – súdny spor o status komunistickej strany

Ministerstvo spravodlivosti Filipín podalo na okresný súd v Manile návrh na zmenu statusu maoistickej Komunistickej strany Filipín a jej ozbrojeného krídla aby boli obe organizácie označené za teroristické.

Súd návrh preskúmal a rozhodol, že organizácie nespĺňajú kritériá na také označenie. Argumentoval, že “organizácie boli zapojené do povstania a nie do teroristických akcií” a že “ozbrojený boj bol vedený proti vláde, pričom terorizmus musí byť namierený proti obyvateľstvu s cieľom vyvolať u neho strach a paniku, k čomu v tomto prípade nedochádzalo”.

Ministerstvo sa plánuje proti rozhodnutiu odvolať.

Prakticky to znamená, že vláda Filipín nemôže napríklad blokovať bankové účtu členov KS Filipín a jej ozbrojeného krídla.

Strana má v súčasnej dobe za sebou neúspechy v ozbrojenom boji s vládou a je aktívna iba v odľahlých provinciách.

India – Komunistická strana Indie (maoistická) vyzýva k väčšej bojovej aktivite

Zakázaná Komunistická strana Indie (maoistická) vyzvala na vyjadrenie relučnej pocty svojim mučeníkom pri 18. výročí svojho založenia. Indická vláda preto očakáva mierne narušenie infraštruktúry a menšie útoky na štátne bezpečnostné útvary v niektorých vidieckych oblastiach, ktoré nemá úplne pod kontrolou. Indická vláda stranu označuje ako teroristickú.

Strana pôsobí najmä na vidieku čo znamená, že zastupuje záujmy roľníkov. Má svoju ozbrojenú zložku. Spôsob boja býva vedený menšími štrajkmi a útokmi na indické bezpečnostné orgány. Strana si za cieľ kladie boj proti indickému “fašistickému režimu” rozvíjaním triedneho a ľudového boja.

Strana bojuje proti privatizácii. Kvôli roľníckym nepokojom neboli prijaté niektoré agrárne zákony. To pôsobí ako boj za zachovanie drobného roľníctva. Na medzinárodnej úrovni si kladie boj proti rastúcej závislosti Indie na imperialistických veľmociach. Strana ďalej spolupracuje s Komunistickou stranou Peru a s Komunistickou stranou Filipín, pričom obidve sa hlásia k myšlienkam maoizmu.

Imperialistická kampaň proti nezávislosti Iránu

16 septembra zomrela 22-ročná Iránnka Mahsa Amini údajne kvôli policajnej brutalite. Tomu predchádzalo jej zatknutie mravnostnou políciou za to, že nenosila hidžáb podľa iránskych noriem. To viedlo k domácim protestom, ktoré získali medzinárodnú pozornosť a zo strany Západu padlo na Irán niekoľko sankcií a odsúdenia zo strany západných aktivistických organizácií.

Na valnom zhromaždení OSN Iránsky prezident Ebráhím Raísí obvinil Západ z dvojitého metra ohľadne ľudských práv a “smrteľným tichom” ohľadne porušovania ľudských práv na Západe. Konkrétne spomenul zabitie desiatok bezbranných žien v jednej západnej krajine bez toho aby ju menoval a kritizoval tiež Kanadu za zaobchádzanie s pôvodným indiánskym obyvateľstvom. A pokračoval tým, že jeho krajina v priebehu desaťročí čelila prevratom organizovaným zo zahraničia a poukázal aj na zahraničné intervencie v krajinách ako Afganistan a Irak.

Irán je krajina s dlhou históriou mocnosti. V minulosti sa nestal ani európskou kolóniou. V roku 1979 v Iráne vypukla ľudová revolúcia a hlavnou politickou silou sa odvtedy stali islamskí náboženskí predstavitelia, ktorí majú v riadení štátu posledné slovo. Krajina sa vyhraňuje silno protizápadne a hlavne protiamericky. Irán na medzinárodnom poli dbá na svoju nezávislosť, čo vzhľadom k podmienkam – ako bývalej minimálne lokálnej mocnosti nie je pre tento štát problém. Vzhľadom k takejto politike sa stáva terčom imperialistického snaženia o ovládnutie.

Západ vyčíta Iránu potláčanie práv žien, týmto však narúša spoločenskú štruktúru Iránu. Irán je na inom vývojovom stupni ako Západ. Potrebné je ďalej zdôrazniť, že Západ takisto nedodržiava rovnosť pohlaví – napríklad štúdia na právnickej fakulte Univerzity v Michigane z roku 2012 zistila [3], že v USA (a zrejme podobne aj v Európskej únii – pozn. autora) ženám súdy za rovnaké trestné činy priemerne udeľujú nižšie tresty a trestné orgány ženám tiež častejšie zastavujú trestné konania za rovnaké previnenia pred vznesením obvinenia (rozdiel oproti mužom je až dvojnásobný). Nespravodlivosť medzi pohlaviami je dokonca 6-krát vyššia ako nespravodlivosť voči americkým černochom. [4] U žien je tiež na západe vyššia pravdepodobnosť, že im budú po rozvode zverené deti do starostlivosti napriek tomu, že nemusia byť lepšími rodičmi. [5] Západ si ďalej nedokáže viesť ani prorodinnú politiku, čo sa prejavuje starnutím populácie.

Čína – zjazd Komunistickej strany Číny

V Číne bude zjazd Komunistickej strany Číny 16. októbra toho roku. Predpokladá sa, že Si Ťi-pching získa [2] tretie funkčné obdobie (2023 – 2028 [3]). Zjazd bude verejnosti uzavretý a bude sa konať vo Veľkej sále ľudu v Pekingu.

Ako pokus o narušenie zjazdu môže byť vnímané prehlásenie exilovej vlády Tibetu v Indii, že Čína aktuálne nezvláda v Tibete pandémiu covidu, resp. sťažuje sa, že v Tibete sú zavedené až príliš prísne protipandemické opatrenia, vraj horšie ako v Šanghaji. [1]

Česká republika – komunálne a senátne voľby

V Českej republike sa konali komunálne a senátne voľby. Voliči zasadili KSČM po voľbách do sněmovny ďalšiu ranu. Do senátu sa nedostal ani jeden kandidát za túto stranu a v komunálnych voľbách získalo mandáty 392 kandidátov. Vo voľbách v roku 2018 kandidáti za KSČM získali 1426 mandátov, čo je takmer 4-násobný pokles. Z toho vyplýva, že KSČM stráca masovú podporu a je to nevyhnutný dôsledok jej sociálnodemokratickej politiky. Predsedkyňa KSČM Kateřina Konečná získala mandát mestskej poslankyne v Novom Jičíně. [1]