Skip to content

Proti vojne v Iráne a agresii voči Kube

Po rozpade Sovietskeho zväzu a celého Východného bloku na začiatku 90-tych rokov sa Spojené štáty americké stali jedinou svetovou superveľmocou. Ich arogancia bola bezhraničná. V reakcii na  túto skutočnosť si intelektuály z prostredia tzv. „ľavice“ neželali zvrhnutie kapitalizmu ale nastolenie „multipolárneho“ sveta, v ktorom – ako sa domnievali – agresivita amerického imperializmu bude zastavená inými veľmocami.

V súčasnosti je americký imperializmus konfrontovaný s rivalitou zo strany čínskeho giganta a v menšej miere zo strany Ruska. Svet je teda „multipolárnejší“ ako bol v 90-tych rokoch. Znamená táto „multipolárnosť“ pokrok pre utláčaných ľudí? Nie. Agresivita amerického imperializmu, ktorý naďalej zostáva najreakčnejšou silou sveta, sa vôbec nezmenšila.

Bombardovaný Irán

Donald Trump sa celé mesiace vyhrážal Iránu, že ho zaplaví železom a ohňom a 28. februára sa začala spoločná americko-izraelská intervencia. Napriek svojej falošnej zdržanlivosti voči použitým metódam, európski imperialisti túto intervenciu podporujú. Už na začiatku janunára napísal Emanuel Macron Donaldovi Trumpovi, že „v Iráne vykonáme veľké veci“ – s bombami a raketami.

Za menej ako 48 hodín od začiatku bombardovania Iránu sa obete medzi civilným obyvateľstvom počítajú na stovky.

Za účelom ospravedlnenina tejto novej agresie voči Iránu, imperialisti predložili tieto vznešené ciele: Chcú priniesť mier, demokraciu a prosperitu iránskemu ľudu. Ale je to presne to isté, čo sľúbili rôzne iné imperialistické koalície priniesť do Afganistanu, Iraku, Líbie a Sýrie a výsledok: Ľud týchto krajín je utopený v barbarstve.

Pokrytectvo imperialistov je o to odpornejšie, že na Irán uvalili blokádu a ekonomické sankcie.  Je to práve iránsky ľud, ktorý zaplatil najvyššiu cenu a nie režim mulláhov. Väčšina Iránčanov nenávidí skorumpovaný a diktátorský režim v Teheráne ale ešte viac nenávidí západný imperializmus.

Je len na samotnom iránskom ľude, aby sa zbavil svojho jarma. Prebiehajúca imperialistická intervencia môže iba zhoršiť jeho porobu, zväčšiť jeho utrpenie a uvrhnúť celý Blízky východ do krvavého chaosu. Medzinárodné robotnícke hnutie sa musí kategoricky postaviť proti „veľkým veciam“, ktoré Trump a Netanjahu – s podporou Macrona – spôsobujú Iránu.

Ruky preč od Kuby!

Viac ako 10 000 kilometrov od Iránu, iný hrdý a odvážny ľud – kubánsky ľud – je podrobený strašnej agresii zo strany amerického imperializmu. Administratíva Donalda Trumpa úplne zakázala dodávky ropy na Kubu, na ktorú je uvalené embargo už od roku 1962.

Vlády Venezuely a Mexika, ktoré sú podriadené diktátu zo strany Washingtonu nedodávajú na Kubu už ani kvapku ropy. Na ostrove sa deň za dňom zhoršuje nedostatok a pribúdajú obmedzenia. Cieľom Spojených štátov je spôsobiť kubánskemu ľudu také utrpenie, že povstane proti svojej vláde a vydláždi cestu proamerickému režimu. Ak sa to nepodarí, Trump sa pokúsi vnútiť kubánskemu režimu „dohodu“ polokoloniálneho typu (ako vo Venezuele), ktorá poskytne Spojeným štátom americkým kontrolu nad ekonomickým a politickým životom ostrova.

Kuba nie je vojenská mocnosť, ktorá by mohla zmariť americké plány. Nikto, kto má zdravý rozum, nemôže uveriť, že táto malá krajina predstavuje „hrozbu pre bezpečnosť Spojených štátov“, ako tvrdí Trump. Je to absurdná a smiešna, lož ale európsky imperialisti si dávajú pozor, aby túto lož neodhalili. Práve naopak, súhlasia s agresiou proti Kube. To, čo spája všetkých imperialistov proti Kube, je revolúcia, ktorá pred 66 rokmi odstránila na tomto ostrove kapitalizmus. Kubánska revolúcia, napriek svojej izolácii a americkému embargu ukázala, že znárodnené a plánované hospodárstvo umožnilo výrazne zvýšiť životnú úroveň más, najmä pokiaľ ide o vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Napríklad priemerná dĺžka života Kubáncov je 78 rokov. V Dominikánskej republike je priemerná dĺžka života 73 rokov a na Haiti, neďaleko Kuby, je 64 rokov.

Kubánska revolúcia zapálila oheň v srdciach miliónov vykorisťovaných a utláčaných ľudí v Latinskej Amerike – a ďaleko za jej hranicami. Práve tento plameň chcú Trump a všetci imperialisti uhasiť.

Kubánsky ľud nemá iných priateľov, žiadnych iných spojencov okrem chudobných a pracujúcich celého sveta. Vo Francúzsku, ako aj inde, ľavica a odborové hnutie musia sformovať rozsiahle opozičné hnutie proti potlačeniu kubánskej revolúcie!

Epstein a triedny boj

Trump, opitý svojim „úspechom“ vo Venezuele, nepochybne dúfa, že nadviaže na oslnivé „víťazstvá“ v Iráne a na Kube. Trump chce predovšetkým zabudnúť na svoje domáce problémy – vrátane prehlbujúcich sa dôsledkov Epsteinovej aféry, v ktorej je osobne zainteresovaný.

Rozsah tohto škandálu je bezprecedentný. Buržoázna elita zo všetkých kútov sveta je zapojená do rôznych skutkov: Buď sa priamo zapojila do kriminálnych aktivít organizovaných Jeffreym Epsteinom, alebo tieto zločiny kryla. Zakrývanie týchto zločinov ďalej intenzívne pokračuje. Milióny dokumentov z „Epsteinovho spisu“ neboli zverejnené a tie, ktoré boli, sú značne zredigované. Významné osobnosti sú chránené.

Dôsledky tejto aféry budú kolosálne. Vládnuca trieda a jej inštitúcie budú v očiach ľudí ešte viac zdiskreditované v pororvnaní s ich doterajšou diskreditáciou. Zločinecká morálna dekadencia mocných tohto sveta bude hrať významnú úlohu v zintenzívnení triedneho boja. Platí to v Spojených štátoch ako aj inde vo svete – vrátane Francúzska, kde mal Jeffrey Epstein veľký byt a navštevoval parížsku „elitu“. Skôr či neskôr príde nevyhnutne k ďalším odhaleniam z týchto spisov.

Kampaň proti LFI – La France insoumise (Nepoddajné Francúzsko)

Medzitým francúzska vládnuca trieda, jej politici a médiá, riešia svoju najpálčivejšiu úlohu: zintenzívňujú kampaň klamstiev a ohováraní zameranú na France Insoumise (LFI) a Jeana-Luca Mélenchona.

Smrť neofašistického aktivistu Quentina Deranqueho v Lyone 14. februára 2026 bola predmetom politického vykorisťovania presahujúceho všetky doteraz známe hranice. Vláda, pravica, extrémna pravica a všetci reakční novinári tým de facto podnecovali nové útoky fašistických bánd, ktoré sa nestihli uskutočniť. Minúta ticha za Quentina Deranqueho v Palais Bourbon bola jedným z vrcholov – takpovediac – tejto ofenzívy proti LFI a „radikálnej ľavici“. Je to prekvapujúce divadlo, keď poslanci republiky vzdávajú hold aktivistovi z radov Action française (Action française bolo francúzske krajne pravicové monarchistické a antisemitské politické hnutie), ktorý je zároveň monarchistom a antisemitom!

Kampaň organizovaná proti LFI je vážnym varovaním pre celé robotnícke hnutie. Samozrejme, buržoázia nemá v úmysle postúpiť moc malým neofašistickým skupinám; ale využíva ich ako doplnkovú silu, pripojenú k štátnemu aparátu, na útoky a zastrašovanie ľavicových organizácií, mobilizovaných študentov a imigrantov. Ľavica a odborové hnutie musia oveľa lepšie organizovať ochranu svojich stretnutí, demonštrácií, verejných aktivít a menšín, ktoré sú terčom týchto násilníckych neofašistických skupín. Nie je a nikdy to nebude buržoázny štát, ktorý sa o to postará, pretože je spolupáchateľom fašistických organizácií, ktoré majú aktívnu podporu v polícii.

Polarizácia

Neustála ofenzíva proti LFI, na akúkoľvek tému a pod akoukoľvek zámienkou, sa tak skoro nezastaví a s blížiacim sa termínom volieb v apríli 2027 sa táto ofenzíva ešte zintenzívni. Volebná kampaň bude extrémne polarizovaná a bude odrážať rastúcu polarizáciu v samotnej spoločnosti na pozadí permanentnej krízy a sociálneho regresu. To, čo buržoázia na Mélenchonovi nenávidí, nie je v prvom rade jeho osoba alebo jeho program (o ktorom si, samozrejme, nemyslí nič dobré): Sú to predovšetkým sociálne vrstvy, ktoré stoja za ním, podporujú ho a hrozia, že sa dajú do pohybu, čo by stiahlo ďalšie vrstvy našej triedy v masívnom meradle.

A skutočne, v určitej fáze je to nevyhnutné. Preto hlavná úloha robotníckeho hnutia – a predovšetkým jeho avantgardy – spočíva v príprave teoretických, programových a organizačných východísk, ktoré umožnia pracujúcim prevziať moc, vyvlastniť veľkoburžoáziu a začať socialistickú premenu spoločnosti. Neexistuje žiadny iný spôsob, ako skoncovať so všetkými pohromami kapitalizmu v kríze.

 

Autor: Jérôme Métellus

Zdroj: https://www.marxiste.org/contre-la-guerre-en-iran-et-lagression-de-cuba-edito-du-n-98

Vybrala a preložila redakcia KPKV