Revolučná komunistická strana Francúzska (PCRF) dôrazne odsudzuje spoločnú vojenskú agresiu Izraela a USA proti Iránu, ktorá sa začala 28. februára 2026 v mestách Teherán, Isfahán, Qom, Karadž a Kermánšáh. Táto agresia už spôsobila nielen množstvo civilných obetí, ktoré je zatiaľ ťažké spočítať, ale aj smrť Alího Chameneího, ktorý v rokoch 1981 až 1989 zastával post prezidenta a následne sa stal najvyšším vodcom. Nový front otvorený proti Iránu predstavuje nebezpečný vývoj pre celý región, za ktorý sú zodpovední Izrael a USA.
Buržoázna vláda USA odôvodnila tento útok tým, že vyzvala iránsky ľud, aby „sa ujal moci“. Cieľom tejto agresie nie je v žiadnom prípade pomoc iránskemu ľudu s jeho sociálnymi a demokratickými právami, napokon nie je cieľom ani zabrániť Iránu vyvinúť jadrové zbrane (ako to dokazujú aj iránsko-americké rokovania z februára, na ktorých Teherán súhlasil so zbavením sa zásob obohateného uránu), ale predstavuje novú etapu rozvoja medziimperialistických rozporov a regionálneho plánu „Blízkeho východu“. V skutočnosti sú dôvody tejto agresie predovšetkým ekonomické.
V prvom rade USA a ich spojenci usilujú o iránske nerastné bohatstvo, pretože významné ložiská uhľovodíkov a ropy sa nachádzajú na západe Iránu, presne v tej oblasti, v ktorej bola väčšina zariadení podrobená útokom už v júni 2025. Ďalšou kľúčovou otázkou sú ropovody a plynovody svetového významu, ktoré sú stredobodom boja o kontrolu nad tokom energií. Strategickým bodom je najmä plánovaný ropovod spájajúci Irán so Sýriou cez územie Iraku. Tento projekt, podporovaný iránskou a ruskou buržoáziou, predstavuje priamu konkurenciu záujmom Západu a jeho eliminácia patrí k prioritným cieľom Izraela a USA. Hormuzský prieliv je v tomto smere najdôležitejšou dopravnou tepnou pre medzinárodný kapitál. Cez tento námorný uzol, strategicky porovnateľný s Červeným morom, preteká 20 % svetovej produkcie ropy a plynu. Zároveň slúži ako kľúčový dopravný uzol medzi Áziou a Blízkym východom. Kontrola nad Hormuzom nie je zásadná len pre USA a Izrael, ale zasahuje aj záujmy Číny, ktorá tadiaľto prepravuje až 80 % svojej celkovej spotreby ropy.
Táto nová vojenská eskalácia len potvrdzuje, že regionálne vojny a vojenské agresie na Blízkom východe, rovnako ako tá vo Venezuele v januári 2026, je potrebné chápať v kontexte prehlbujúcich sa medziimperialistických rozporov medzi mocnosťami z najvyšších priečok svetovej imperialistickej pyramídy, predovšetkým medzi Čínou, USA a Európskou úniou.
Francúzsko pokračuje v balansovaní medzi podporou Izraela a obavami z destabilizácie regiónu zo strany USA v záujme ich vlastných obchodných kontraktov, pričom práve kvôli týmto vlastným záujmom Emmanuel Macron demagogicky odsúdil „túto eskaláciu ako nebezpečnú pre všetkých“. Francúzske monopoly musia v skutočnosti brať ohľad na svojich obchodných partnerov, ktorými sú Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, ale tieto krajiny sú aj kľúčovými spojencami USA v regióne a zároveň majú aj svoje vlastné záujmy. Francúzske monopoly nie sú vôbec nestranné, pokiaľ ide o vojenskú agresiu v regióne. Napríklad v piatok 6. februára Francúzsko oficiálne potvrdilo dohodu o spolupráci v oblasti obrany s Bahrajnom. Tento ostrovný štát plní úlohu kľúčovej logistickej a operačnej základne, pričom hostí veliteľstvo 5. flotily USA, čo z neho urobilo jeden z hlavných nástupných priestorov pre vojenské útoky na Irán zo soboty 28. februára. Obe krajiny budú spolupracovať v zbrojárskom priemysle, čo otvára dvere k potenciálnym investíciám tohto štátu Perzského zálivu do francúzskeho priemyslu. V októbri 2025 navštívila Damask oficiálna delegácia pod záštitou zamestnávateľského zväzu MEDEF – prvá na európskej úrovni – s cieľom uzavrieť potenciálne kontrakty, a to v čase, keď sa džihádistický režim dopúšťa kriminálnych násilností. Francúzsky imperializmus vyslal dve ďalšie vojnové lode (jedna už bola na mieste) a odklonil lietadlovú loď Charles de Gaulle z manévrov v Baltskom mori do zóny konfliktu, čím riskuje ohrozenie celého národa, a to za cenu miliónov eur navyše, ktoré boli odobraté z potrieb ľudu.
V rámci týchto medziimperialistických rozporov na pozadí vyostrenej hospodárskej konkurencie pokračuje euroatlantická aliancia v presadzovaní svojej jednotnej stratégie „nového Blízkeho východu“, a to prostredníctvom vojenskej a ekonomickej spoluviny buržoázií jednotlivých členských štátov EÚ a NATO. Tento „nový Blízky východ“ sa buduje cez koloniálnu dohodu v Gaze, prostredníctvom novej sýrskej džihádistickej vlády, ako aj dnes, cez cieľ rozkúskovať Irán. Žiadna z týchto udalostí nie je izolovaná; ich cieľom je vytvoriť zónu regionálneho vykorisťovania pracovnej sily za čo najnižšiu cenu, konkurovať čínskym monopolom zabezpečením si sféry vplyvu pomocou vojenskej sily v regióne a oslabiť buržoázie, ktoré sú v globálnom imperialistickom systéme už aj tak slabé, s cieľom rozparcelovať jednotlivé národy.
Sú to teda iránsky, líbyjský, sýrsky a palestínsky ľud, ktorí sú objektívne obetovaní v záujme obchodných ciest, ložísk nerastných surovín a nových zón vojenského vplyvu. Národy a robotnícke triedy v tomto regióne získajú vlastnú vojenskú a politickú skúsenosť s novými formami organizácie a stratégiami, ktoré ukážu, že jedine socializmus-komunizmus zabezpečí obranu ľudu.
Iba iránsky ľud má moc nezávisle rozhodovať o budúcnosti svojich záujmov a o svojich triednych bojoch. Naša strana vyjadruje solidaritu s každou iniciatívou ľudového odporu, ktorá sa formuje v rámci nového vývoja v regióne. Stojíme pri iránskej strane Tudeh, pri komunistických a robotníckych stranách, ktoré ako jediné dokážu presadzovať sebaurčenie národov, a aktívne bojujeme proti účasti našej vlastnej buržoázie na plánoch nadvlády v tomto regióne.
Nie imperialistickej vojne v Iráne!
Nie plánom sionistickej expanzie!
Nech žije iránska robotnícka trieda, nech žije iránsky ľud, preč s imperializmom!
Zdroj: https://www.pcrf-ic.fr/Non-a-l-agression-USA-Israel-en
Vybrala a preložila spolupracovníčka redakcie Kolektívu pre prácu, kultúru a vedu