Skip to content

Dubajská čokoláda: Sladkosť, ktorá chutí podľa geopolitiky

V posledných mesiacoch zažívame na sociálnych sieťach, ale aj v ďalších médiách a v obchodoch zvláštny fenomén: tzv. „dubajská čokoláda“ – údajne luxusná, výnimočná, ba až transcendentná pochúťka, ktorú influenceri rozbaľujú a ochutnávajú s takým vzrušením, akoby práve objavili zmysel života ukrytý v hliníkovej fólii. Cena? Nezmyselná. Chuť? Často obyčajná. Ale názov evokujúci Dubaj robí svoje.

A teraz si predstavme tú istú čokoládu, tú istú receptúru, to isté balenie… len s jednou drobnou zmenou: na obale by bolo napísané „MADE IN DPRK“ (Vyrobené v KĽDR).

Zrazu by to nebola čokoláda, ale „divná hmota od komunistov“. Ľudia by sa pýtali, či to neobsahuje propagandu, rádioaktivitu alebo „slzy otrockej práce“. Tí istí, ktorí sa ešte včera rozplývali nad dubajským zlatom, by dnes opatrne skúmali čokoládu, akoby bola otrávená alebo mohla každú chvíľu vybuchnúť.

Ale čo ak by si niekto dal tú námahu a predložil skutočnú severokórejskú čokoládu ako nový exkluzívny produkt z Dubaja? Možno by zrazu vyzerala inak. Lesklejšie. „Exotickejšie“. A ľudia by znova natáčali, ako rozbaľujú túto čokoládu s dramatickým podmazom a titulkom „OMG, najluxusnejšia čokoláda sveta!!!.

Celá táto posadnutosť značkami a krajinou pôvodu je len ilúziou, ktorá v skutočnosti odhaľuje niečo veľmi trpké o zmýšľaní ľudí a o spoločenských predsudkoch, ukazujúc ako málo si ľudia trúfnu veriť vlastnému úsudku. Nehodnotíme skutočnú chuť, ale názov a značku podľa nejakej vnútorne vytvorenej alebo vtlačenej predstavy. Nie realitu, ale imidž. Nie kvalitu, ale nálepku. Dubaj predáva sen, Severná Kórea je stigmatizovaná, bez ohľadu na to, čo je vo vnútri. A spoločnosť, ktorá si vyberá ešte aj čokoládu podľa politického presvedčenia alebo rôznych predsudkov, si zaslúži presne takú realitu, akú si vytvára: sladkú navonok, prázdnu vo vnútri.

Ak raz niekde natrafíš na čokoládu z KĽDR, možno jej daj šancu. Nie kvôli Kimovi ani kórejským raketám, ale kvôli sebe. Aby si dokázal, že ešte vieš ochutnať pravdu – bez pozlátka. A ak ti predsa len bude viac chutiť tá „dubajská“, pokojne. Len nezabudni, že možno si si práve pochutil na niečom, čo sa ešte pred pár týždňami váľalo v sklade v Pchjongjangu.

(ave)