Oslavujeme 107. výročie založenie Komunistickej internacionály (Kominterny). Založenie Medzinárodného robotníckeho spolku, známeho aj pod názvom Prvá Internacionála, dňa 28. septembra 1864 bol dôležitým míľnikom v revolučnom robotníckom hnutí.
Medzinárodný robotnícky spolok, inšpirovaný Manifestom komunistickej strany a pod vedením Karola Marxa a Fridricha Engelsa, zjednotil odbory, spolky vzájomnej pomoci, politické a kultúrne združenia a organizácie.
Znamenal rozhodujúci rozchod s oportunizmom v medzinárodnom meradle a viedol boj svetového proletariátu za zvrhnutie kapitalizmu, pričom dal impulz k uvedomeniu si potreby založiť robotnícke politické strany. Vzhľadom na okolnosti, ktorým musel Medzinárodný robotnícky spolok čeliť po porážke Parížskej komúny v roku 1871, bol v roku 1876 rozpustený.
Druhá internacionála bola založená 14. júla 1889, uprostred prudkého rozvoja kapitalizmu a rýchleho vzostupu robotníckeho hnutia. Ideologické a politické problémy spoločne s dominanciou reformizmu mali za následok rozpad Druhej internacionály v dôsledku rozpadu robotníckych strán v podmienkach, ktoré viedli k rozpútaniu Prvej svetovej (imperialistickej) vojny v roku 1914 a neskoršej zrade záujmov pracujúcich v prospech buržoázie. Dôležitými príkladmi strán, ktoré sa nepodriadili záujmom buržoázie vo svojich krajinách, boli Bolševici v Rusku pod vedením V.I.Lenina, internacionalisti – spartakisti v Nemecku (Karl Liebknecht, Rosa Luxemburgová, Franz Mehring a iní) a niektoré socialistické skupiny na Balkáne.
Veľká októbrová socialistická revolúcia na praktickom príklade dokázala, že robotnícka revolúcia schopná uchvátiť moc bola možná a poslúžila ako maják, ktorý je aj naďalej zdrojom inšpirácie pre boj pracujúcich na celom svete. Lenin poukázal na zásadnú potrebu reformovať programy robotníckych strán, premenovať ich na komunistické strany a založiť novú internacionálu.
Založenie Kominterny 4. marca 1919 bol preto dôležitým krokom k tomu, aby revolučné robotnícke hnutie získalo organizačnú štruktúri, v rámci ktorej mohlo plniť svoje revolučné povinnosti. Svojimi teoretickými aj praktickými zásahmi významne prispela k formovaniu komunistických strán , ktoré sa stali vedúcou silou zvrhnutia kapitalizmu v mnohých krajinách. Zimmerwaldská a Kienthalská konferencia pripravili rozvoj Kominterny, v ktorom zosilnela konfrontácia medzi revolučným robotníckym hnutím a oprtunizmom ako aj s jeho centristickou alebo „ľavicovou“ sociálno-demokratickou odnožou. Vďaka Leninovmu prispeniu sa súčasná epocha charakterizovala ako imperialistická etapa kapitalizmu a posilnil sa nevyhnutný záver premeny imperialistickej vojny – ktorá hrozila vypuknutím medzi imperialistickými štátmi – „na občiansku vojnu proletárov proti buržoázii, za účelom nastolenia diktatúry proletariátu a socializmu“.
Od začiatku imperialistickej vojny na Ukrajine prebiehala podobná diferenciácia v medzinárodnom komunistickom hnutí. V súčasnosti môžeme pozorovať, že veľa tzv. komunistických a robotníckych strán sa vzdalo zastupovania nezávislých záujmov pracujúcich, zriekajú sa proletárskeho internacionalizmu v prospech podpory vlastnej buržoázie v imperialistických konfliktoch a na neurčito odkladajú prípravu na socialistickú revolúciu hlásaním potreby bojovať za rôzne medzistupne.
Počas celej svojej histórie bola Kominterna riadiacim centrom boja pracujúcich za socializmus-komunizmus vo svete. Významne prispela k teórii marxizmu-leninizmu, ktorá vyžaduje hlboké štúdium a zahŕňa problémy a rozpory vo svojej stratégii. Dôležité problémy, ktoré mali negatívny dopad na všetkých jej členov, zahŕňajú napríklad povahu imperialistickej vojny, boj proti fašizmu a kapitalizmu, ktorý ho zrodil, a postoj k sociálnej demokracii. Avšak to neznižuje jej významný prínos pre Medzinárodné robotnícke hnutie až do jej konečného samorozpustenia v roku 1943.
Z dôvodu svojej medzinárodnej povahy bude boj pracujúcich vždy potrebovať jednotné politické vedenie a stratégiu.
Dnes, rovnako ako v roku 1919 kedy bola založená Kominterna, si uvedomujeme, že imperializmus je najvyššie a rozpadajúce sa štádium kapitalizmu. Rozvoj výrobných síl na takú vysokú úroveň, že je v príkrom rozpore s kapitalistickými výrobnými vzťahmi, bráni možnosti využiť ho na uspokojovanie potrieb ľudí. Socializmus-komunizmus je potrebnejší ako kedykoľvek predtým.
Založenie a činnosť Európskej komunistickej akcie vychádzajúce z jej Zakladajúcej deklarácie a nášho pohľadu na svet, ktorým je marxizmus-leninizmus, prispievajú k snahe vyvinúť spoločnú revolučnú stratégiu a položiť základy pre vyššiu formu organizácie marxisticko-leninského pólu v rámci medzinárodného komunistického hnutia. Slogan Komunistického manifestu zostáva aj naďalej aktuálny a dokonca viac ako kedykoľvek predtým: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“.
Vybrala a preložila redakcia Kolektívu pre prácu, kultúru a vedu