V dňoch 11. 4. – 18. 4. čučche 113 (2024) navštívila Kórejskú ľudovodemokratickú republiku československá delegácia Spoločnosti česko-kórejského priateľstva Pektusan. Išlo o prvú návštevu Čechov a Slovákov v Kórei po piatich rokoch, počas ktorých nebolo možné do krajiny cestovať v dôsledku pandémie covid-19. Delegácia bola vedená 1. podpredsedníčkou Pektusanu súdružkou Květou Šlahúnkovou. Pozvaní sme boli pri príležitosti 112. výročia narodenia zakladateľa a prezidenta KĽDR súdruha Kim Il Sunga (v ruskej transkripcii Kim Ir Sena).
Aj počas pobytu našej návštevy v KĽDR stále platili niektoré opatrenia týkajúce sa covidu-19, napríklad meranie teploty, dezinfekcia a podobne. Po prílete do Pchjongjangu sme už cestou do hotela mali možnosť vidieť, že hlavné mesto sa rozrastá a modernizuje, vznikajú v ňom nové štvrte. Mesto je stále čisté a usporiadané, ako si to pamätáme z predchádzajúcich návštev.
Prvý deň programu sme dopoludnia navštívili múzeum kórejského umenia, kde boli krásne maľby v štýle socialistického realizmu znázorňujúce rôzne obdobia dejín KĽDR, od jej vzniku až po súčasnosť. Popoludní sme boli v Paláci školákov Mangjongde, kde sme videli, ako sa deti venujú rôznym záujmovým činnostiam, napríklad hre na hudobné nástroje, spevu, tancu, vyšívaniu, maľovaniu alebo športom. Pozreli sme si aj ich koncert, ktorý v nás zanechal hlboký dojem a musíme konštatovať, že vzdelanie a rozvoj detí a mládeže je pre KĽDR naozaj prioritou, na rozdiel od kapitalistických krajín, kde deťom často chýba zmysluplné využitie času. Vďaka podpore štátu a vedeniu učiteľov môžu kórejské deti naplno rozvíjať svoj talent a poctivým tréningom sa neustále zdokonaľovať.
V Pchjongjangu sa stále niečo buduje, na stavbe neďaleko hotela Korjo sa pracovalo aj v noci. Nasledujúci deň sme navštívili skleníkový komplex Kangdong, ktorý sa nachádza približne 40 kilometrov cesty severovýchodne od centra Pchjongjangu. Ide o komplex s rozlohou niekoľkých stoviek hektárov, ktorý bol postavený pod dohľadom súdruha Kim Čong Una za krátky čas na mieste bývalého letiska a disponuje modernou technológiou pestovania vrátane hydropónie. Výstavba bola dokončená len niekoľko týždňov pred našou návštevou, ale už v nej naplno prebieha pestovanie uhoriek, papriky, paradajok a ďalšej zeleniny. Videli sme, že aj vidiek bol usporiadaný a snažia sa čo najviac využiť plochu, na ktorej je možné niečo pestovať.
Ďalším bodom programu bola návšteva prírodovedného múzea pri pchjongjanskej zoologickej záhrade, ktoré je na vysoko odbornej úrovni a chce deťom aj zážitkovou formou sprístupňovať poznatky o prírode. Expozícia sa týkala vzniku a vývoja sveta, geológie, živočíšstva, rastlinstva, využitia prírody človekom a ďalších vecí s tým súvisiacich.
Cestou zo ZOO sme sa previezli novou ulicou Hwasong, ktorá je súčasťou plánu masívnej výstavby tisícok domov. Výstavba neustále pokračuje v ďalších častiach. Neskôr sme absolvovali nočnú jazdu autobusom aj cez najnovšiu ulicu Songhwa, ktorú práve v tých dňoch otváral vážený generálny tajomník súdruh Kim Čong Un. Pri pešej prechádzke Pchjongjangom sme videli množstvo stánkom s jedlom, zelovocom, zmrzlinou, ktorá je mimochodom veľmi dobrá a vyrábaná zo sójového mlieka. Vidieť bolo v meste aj množstvo nových obchodov.
Hlavným bodom nášho pobytu v KĽDR bol medzinárodný seminár o myšlienkach čučche, ktorý sa konal 14. apríla pod heslom „Nezávislosť, spravodlivosť a budúcnosť ľudstva“. Uskutočnil sa v Ľudovom paláci kultúry. Na seminári bolo celkovo prítomných 85 delegátov z 28 krajín sveta a viac ako 70 kórejských výskumníkov a pracovníkov KASS-u (Kórejská asociácia spoločenských vedcov).
S prejavmi vystúpili kórejskí predstavitelia KASS-u, ako aj viacerí zahraniční delegáti vrátane generálneho tajomníka IIJI (Medzinárodný ištitút myšlienok čučche) Keničiho Ogamiho, jeho zástupcu Mattea Carbonelliho, zaslúžilého súdruha a predsedu Britskej asociácie priateľstva s KĽDR Dermota Hudsona alebo ruského koreanistu Alexandra Voroncova. Veľmi rázne, antikapitalistické a neokolonializmus odsudzujúce prejavy mali delegáti z afrických krajín.
Vo vystúpeniach rečníkov odznelo, že je nutné ďalej študovať myšlienky čučche, šíriť a uskutočňovať ju v rámci podmienok druhých štátov, rozvíjať ju a získavať pre jej vec ďalších ľudí. Práve tento seminár bol dobrou šancou pre nový rozvoj týchto myšlienok po období pandémie, počas ktorej činnosť viacerých organizácií bola obmedzená.
Vedúci delegácií sa tiež zúčastnili 22. zasadnutia predsedníctva študijných skupín čučche, na ktorom bol prítomný aj člen politbyra a vedúci oddelenia agitácie a propagácie KSP súdruh Ri Il Hwan. Večer sa v hoteli Korjo uskutočnila recepcia v mene kórejskej vlády.
Na Deň Slnka, alebo ako to po novom zvyknú nazývať, aprílový sviatok, pršalo a bolo chladnejšie počasie. Boli sme v Národnom múzeu darov, kde sa nachádzajú dary pre vodcov KĽDR od Kórejčanov z celého sveta. Nachádza sa v Mangjongde, pri vstupe sú dve veľké mramorové sochy vodcov Kim Il Sunga a Kim Čong Ila. Múzeum strážili veľmi pekné gardistky, ale žiaľ, nemohlo sa v ňom fotografovať. Údajne obsahuje okolo 9 000 darov. Prekvapilo ma, ako rýchlo všade odstránili zmienku o jednotnej Kórei a znározňujú ju všade rozdelenú, po vyhlásení novej politiky zo začiatku tohto roka.
Poobede sme išli na Mansude, kde sme si uctili pamiatku veľkých vodcov pri ich sochách. Odtiaľ sme sa presunuli do cirkusu. Predstavenie bolo zaujímavé a akrobati predvádzali pozoruhodné kúsky.
16. apríla sa v rámci seminára uskutočnili prednášky o myšlienkach čučche a o revolučných ideách súdruha Kim Čong Una. V dvoch referátoch výskumníkov KASS-u odzneli informácie o politike a ideológii vládnej strany, o zlepšovaní života ľudí v ére Kim Čong Una a po prestávke delegáti zhliadli video zobrazujúce pokrok v budovaní KĽDR. V príhovoroch boli aj zmienky o budúcom komunizme, čo v delegátoch mohlo vzbudiť nádej, že KĽDR sa na rozdiel od ideálu znovuzjednotenia Kórei nevzdala ideálu budovania komunistickej spoločnosti.
V rámci našej návštevy KĽDR sme dvakrát navštívili aj múzeum respektíve obchod s poštovými známkami, jeden sa nachádza hneď pri hoteli Korjo a druhý v obvode Rangrang. V KĽDR je filatelia dosť populárna. Okrem známok, pohľadníc či poštových obálok tam bolo možné kúpiť si aj kórejskú kozmetiku.
Podvečer 16. apríla sa konal koncert Národného symfonického orchestra pri príležitosti výročia narodenia večného prezidenta súdruha Kim Il Sunga, v ktorom odzneli inštrumentálne i vokálno-inštrumentálne úpravy viacerých známych kórejských piesní. Po koncerte sme mali stretnutie s vedúcimi predstaviteľmi KASS-u a tiež s generálnym tajomníkom Spoločnosti kórejsko-českého priateľstva súdruhom Han Jong Ungom. Podávalo sa viacero chodov vrátane „pchjongjanských studených nudlí“, známej miestnej špeciality.
Posledný deň pred odletom bol takzvaný športový deň a spoločné priateľské posedenie. Uskutočnilo sa v areáli hotela Sosan a podobne ako po minulé roky, aj tentokrát spolu súťažili tími Priateľstvo a Solidarita, ale tento rok bolo športovanie len veľmi krátke, uskutočnili sa asi tri disciplíny a viac času sa strávilo spoločnou grilovačkou, posedením a debatou s funkcionármi KASS-u.
Večer sme ešte navštívili výstavisko Wolhjang, nachádzajúce sa pri Víťaznom oblúku, kde sa dal nakúpiť obrazy, suveníry, oblečenie, rôzny spotrebný tovar ako čaje, káva, alkohol, sladkosti a tiež kórejské cigarety. Bolo však vidieť, že v KĽDR sa obmedzuje fajčenie, počet fajčiarov klesá a pribúdajú miesta, kde je fajčiť zakázané. Zatiaľ čo predtým fajčili takmer všetci muži v krajine, dnes je to údajne asi 50%. Ženy našťastie nefajčili ani predtým, ani teraz a dúfam, že tento trend tam ani nepríde.
Počas nášho pobytu bola na návšteve KĽDR taktiež delegácia vysokopostavených čínskych predstaviteľov a v hoteli Korjo, ktorý bol vyzdobený v duchu čínsko-kórejského priateľstva, boli ubytovaní čínski komedianti, ktorí pravdepodobne účinkovali na Aprílovom jarnom umeleckom festivale priateľstva, na ktorom vraj vystupovali aj českí akrobati. Naša delegácia sa ale týchto predstavení nezúčastnila.
Západné médiá často šíria o KĽDR rôzne polopravdy, alebo aj vyslovene nepravdy. Napríklad nedávno sa objavil článok, že tam zakázali chovať psy ako domáce zvieratá. Takéto články sa objavovali už aj po minulé roky a je zjavné, že to nie je pravda. Náš sprievodca mi potvrdil, že množstvo ľudí v krajine chová psov ako domáce zvieratá a na ulici sme tiež videli niekoľko ľudí so psom. Takisto sa šíria klamstvá, že ženy v KĽDR nemôžu jazdiť na bicykli. Šíri to dokonca i jedna známa „koreanistka“. Z autobusu aj pri pešej prechádzke po Pchjongjangu sme videli veľké množstvo žien na bicykli, niekoľko z nich sa mi podarilo aj odfotiť (nechcel som moc okato fotografovať ľudí, pretože Kórejci to nemajú radi a aj u nás by sa asi málokomu páčilo, keby ho niekto začal na ulici len tak fotiť). Ale ako dôkaz som niekoľko fotografií urobil. Alebo vraj v Pchjongjangu môžu žiť iba „výstavní“ ľudia, starí ľudia nemôžu chodiť po ulici a podobné výmysly. Videli sme množstvo aj starých, šedivých ľudí, s paličkou. Prečo by sa nemohli pohybovať po ulici? Niektoré klamstvá buržoáznych médií o Kórei sú absurdné a je smutné, že veľa ľudí u nás im stále verí.
Ženy na bicykli boli úplne bežným zjavom
Návšteva KĽDR zanechala na mňa a verím že i na celú delegáciu silný dojem, potešilo ma, že navzdory mojim obavám som nezaznamenal, že by po piatich rokoch v krajine došlo k nejakej výraznej westernizácii, preberaniu západných trendov a stále v krajine vládne silný socialistický a kolektivistický duch. Neexistuje tam nezamestnanosť, každý má prácu, ale ľudia sa tak nenaháňajú za peniazmi ako u nás. Nenájdete tam posprejované steny, neporiadok a neprispôsobivé živly na uliciach. V uliciach je vysoká bezpečnosť a vysoký dôraz je kladený na vzdelanie mládeže. Verím, že to tam tak ostane aj naďalej.
Po príchode na Slovensko ma ako prvé „vítali“ opití bezdomovci na železničnej stanici. Bolo to smutné „prebudenie“ do reality kapitalistického systému. Ďakujeme kórejskému veľvyslanectvu a všetkým inštitúciám, ktoré sa na našej návšteve podieľali, že nám bolo umožnené navštíviť prekvitajúcu záhradu socializmu, z ktorej by sme si v mnohých ohľadoch mohli brať príklad.