AKTUÁLNOSŤ MARXIZMU- !LENINIZMU!

Přidáno v pondělí 28. 12. 2009


Martin Jágrik

      Diskusní příspěvek soudruha Martina Jágrika, předsedy Spoločnosti vedeckého komunizmu, přednesený na Semináři studentů a pracujících (pořadatel semináře - Marxisticko-leninský klub KSS v Spišskej Novej Vsi) 19. 12. 2009

      Na začiatok chcem zdôrazniť že marxizmus-leninizmus (ML) je filozofický smer skúmajúci a vysvetľujúci vývoj spoločnosti, jej zákonitosti, spoločenské procesy, či prírodné javy, založený Marxom a Engelsom a doplnený Leninom. Preto iba podotknem v tejto súvislosti, že ten kto odmieta boľševizmus a boľševizáciu komunistickej strany, kto tvrdí že boľševizmus na Slovensku nie je aplikovateľný, odmieta vlastne leninizmus, proti leninizmu ako neoddeliteľnej súčasti marxizmu bojuje a tým skryto útočí na samotné základy marxizmu, aj keď možno nevedome.
      Ako každá vedecká teória aj ML má svoje nezastupiteľné termíny a výrazy, ktoré presne pomenúvajú a vyjadrujú konkrétne spoločenské a prírodné zákonitosti, javy a procesy. Často krát, pokiaľ niektorí z takýchto termínov nahradíme iným „modernejším" slovom, ktoré ale už nevystihuje tak presne konkrétny opisovaný prírodný či spoločenský jav, proces, určitú zákonitosť, dochádza ku skomoleniu a celkovej vulgarizácii vedeckej teórie. A toto je aj problém dnešných strán, združení, hnutí hlásiacich sa k ideológii ML. Možno dokonca povedať, že v tejto oblasti dnes vládne totálny zmätok.
      S dočasnou porážkou revolučných -rozumej proletárskych síl- , vynorili sa i teórie o všeobecnej porážke ML, o jeho zlyhaní, neplatnosti či neaplikovateľnosti v súčasných „moderných podmienkach" v tzv. „inej dobe". Pozoruhodné ale pritom príznačné pre kritikov ML je, že keď hovoria o jeho zlyhaní či neaktuálnosti, nepodkladajú svoje tvrdenia nijakými konkrétnymi exaktnými faktami, z pravidla nekonfrontujú svoje „moderné" náhľady s dielami klasikov ML a o prejavoch vulgárneho antikomunizmu ani nehovoriac. Dnes sme svedkami, okrem iného, aj teórií o údajnej neexistencii proletariátu v súčasnosti, postupnom prerastaní kapitalizmu v socializmus, zmierňovaní, či dokonca neexistencii triedneho boja, všeobecnosti demokracie a ľudských práv, všeľudských záujmoch, o nutnosti existencie tzv. kombinovaného typu vlastníctva ako protiváhe ku kapitalistickému súkromnému vlastníctvu výrobných prostriedkov, o tzv. všeobecnom sociálnom štáte ako alternatíve ku diktatúre proletariátu. To som spomenul iba niektoré z „novátorských" pseudoľavicových myšlienok, ktoré predstavujú socializmus 21.storočia.
      Karel Marx Mnohé z týchto myšlienok však nie sú ničím novým a už v minulosti sa v rôznych podobách a formách vyskytovali. Za jeden zo základov ML môžeme označiť teóriu o triednom boji. Dovolím si teraz zacitovať samotného K. Marxa: „pokiaľ ide o mňa, nepatrí mi ani zásluha, že som objavil existenciu tried v modernej spoločnosti, ani zásluha že som objavil ich vzájomný boj. Buržoázni dejepisci opísali už dávno predo mnou historický vývin tohto boja tried a buržoázny ekonómovia ekonomickú anatómiu tried. Môj prínos je tento. 1: Dokázal som, že existencia tried je spätá len s určitými historickými fázami rozvoja výroby. 2: Že triedny boj vedie nevyhnutne k diktatúre proletariátu. 3: že táto diktatúra je iba prechodom k zrušeniu všetkých tried a k beztriednej spoločnosti." Koniec cit. (Marx, Engels - Vybrané listy Bratislava 1959, str. 67-34). Doplní ho človek rovnako povolaný, ktorý podal snáď najpresnejšiu definíciu tried. V. I. Lenin: „Triedy sú veľké skupiny ľudí, ktoré sa od seba líšia svojim miestom v historicky pevne stanovenom systéme spoločenskej výroby, svojim vzťahom (väčšinou zakotveným a právne upraveným v zákonoch) k výrobným prostriedkom, svoju úlohu v spoločenskej organizácii práce, a teda formou získavania a rozsahom tej časti spoločenského bohatstva, ktorou disponujú. Triedy sú také skupiny ľudí, z ktorých jedna si môže privlastňovať prácu druhej vďaka rozdielnemu postaveniu v určitej sústave spoločenského hospodárstva." Koniec cit. (V. I. Lenin: Velká iniciativa, zväzok 39, Svoboda, Praha, 1988, s. 37).
      Pýtam sa(!), zmenilo sa niečo čo túto definíciu tried vyvracia? Sú v „novej, modernej dobe" iné podmienky ktoré by tieto konkrétne výstupy Marxa a Lenina negovali?
      V. I. Lenin Žiadne takéto exaktné dôkazy nie su! Naopak (!), od čias keď žili Marx, Lenin nič sa na tomto pomere nezmenilo. A pokiaľ existuje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, budú existovať i spoločenské triedy. Kto toto spochybňuje, spochybňuje samotnú podstatu ML!
      Proletariát nemožno vnímať ako karikatúru zaolejovaného robotníka od sústruhu z 30-tych rokov minulého storočia, ale podľa jeho zaradenia v sústave výroby a výmeny. Proletariát je proletariátom tým, že nevlastní výrobné prostriedky, a nato aby prežil je nútený predávať svoju pracovnú silu, z toho plynie i názov námedzní otroci, keďže je nútený brať a to hlavne v čase krízy akúkoľvek prácu za ktorú však dostáva zaplatenú iba časť a zvyšok si privlastňuje kapitalista vlastniaci výrobné prostriedky. Triedu kapitalistov nazývame buržoáziou. Proletárom je dnes človek predávajúci svoju pracovnú silu za mzdu a kľudne pritom môže pracovať v bielom plášti, sediac pri počítačom riadenom obrábacom centre, či skladajúc miniatúrne časti výpočtovej techniky, alebo aj vodič autobusu, ktorý iba predáva svoju prácu, pričom zaplatenú dostane iba časť z hodnoty celkovej práce a nadhodnota - teda nezaplatená časť práce robotníka pripadá kapitalistovi, firme pre ktorú pracuje a tým preňho vytvára zisk. Popri tom si však treba uvedomiť, že stále existujú milióny proletárov- robotníkov v rozvojových krajinách, ktorých podmienky a celkové životné postavenie je ešte horšie než to ktoré poznali proletári u nás v tých už spomínaných 30-tych rokoch minulého storočia! Hovoriť preto o neexistencii robotníckej triedy, o neexistencii nejakého klasického „Marxovho proletariátu" je nezmysel.
      Základnou vlastnosťou kapitalizmu je práve kumulácia kapitálu, ľudovo povedané, peniaze plodia peniaze. A práve v tom spočíva antagonizmus, čiže nezmieriteľný spoločenský rozpor, rozpor v záujmoch jednotlivých kapitalistických tried, proletariátu a buržoázie. Záujmom proletára je dostať za svoju prácu čo najvyššiu mzdu, kým záujem kapitalistu je prirodzene čo najväčší zisk a teda za prácu proletárovi zaplatiť pokiaľ možno čo najmenej, pretože rozdiel potom pripadá kapitalistovi a ten tvorí jeho zisk a už spomenutú kumuláciu kapitálu. Je teda celkom zrejmé, že pokiaľ existuje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, nevyhnutne musia existovať i spoločenské triedy, ktoré majú nezmieriteľné záujmy. Boj týchto tried za presadzovanie svojich záujmov je bojom tried, čiže triednym bojom. A je teda nezmyslom tárať o akýchsi všeľudských záujmoch, o neexistencii triedneho boja, o postupnom zmierňovaní triedneho boja. K. Marx o tom hovorí, citujem: „Zatiaľ je antagonizmus medzi proletariátom a buržoáziou bojom triedy proti triede, bojom, ktorého najvyšším výrazom je totálna revolúcia. Možno sa napokon čudovať, ak spoločnosť, ktorá je založená na protiklade tried, vyústi do brutálneho protirečenia, do stretnutia muža proti mužovi ako posledného riešenia? Nehovorte, že spoločenský pohyb vylučuje politický pohyb. Nikdy nejestvuje politický pohyb, ktorý by zároveň nebol spoločenským. Jedine v takomto usporiadaní, kde už nebudú triedy a triedny antagonizmus, prestanú byť spoločenské evolúcie politickými revolúciami. Dovtedy bude v predvečer každého všeobecného pretvorenia spoločnosti vždy posledným slovom spoločenskej vedy: Boj alebo smrť, krvavá vojna alebo ničota. Takto neúprosne stojí otázka." Koniec cit. K. Marx - Bieda filozofie.
      Veľmi klamlivou buržoáznou teóriou je teória o všeobecnosti demokracie a nadtriednosti štátu. Základnou chybou komunistických, ľavicových strán hlásiacich sa k „modernizácii" ML či k tzv. eurokomunizmu alebo socializmu 21. Storočia je, že prijímajú túto teóriu a nevyjadrujú rozdiel medzi štátom proletárskym a štátom buržoáznym, hovoria len o štáte vo všeobecnosti, ako by bol niečím nadtriednym, nevnímajú demokraciu marxisticky, leninsky, teda triedne, ako súčasť triedneho boja, boja tried ktorých záujmy sú nezmieriteľné. Citujem: „Štát" podľa Engelsa „je produktom spoločnosti na určitom vývojovom stupni, je priznaním, že táto spoločnosť je zapletená sama so sebou do nerozriešiteľného protirečenia, že sa rozštiepila na nezmieriteľné protiklady, ktoré nie je schopná prekonať." Podľa Marxa by štát nemohol ani vzniknúť ani sa udržať, keby sa triedy mohli zmieriť." Koniec cit. V. I. Lenin, Štát a revolúcia. Vieme, že demokraciu poznali už v starovekom Ríme, ale bola to domokracia len pre vládnuce vrstvy, otrokov a ostatné nižšie triedy z nej úplne vylučovala. Rovnako je to i s demokraciou buržoáznou i s demokraciou proletárskou. Aj demokracia má triedny charakter, v triedne rozdelenej spoločnosti má určitá vládnuca trieda dominantné hospodárske i politické postavenie a hovoríme o diktatúre tej či onej triedy, rozdiel medzi diktatúrou proletariátu a diktatúrou buržoázie je v tom, že kým diktatúra buržoázie je pre menšinu namierená proti väčšine, naopak diktatúra proletariátu je diktatúrou väčšiny proti menšine.
Bedřich Engels       A práve tu by som sa pristavil pri ďalšej táranine „moderných" pseudomarxistov o boji za sociálny štát, či za sociálne spravodlivý štát. Sociálne spravodlivý štát je len nové vydanie ľudového štátu práce a slobodného ľudového štátu. To boli výrazy s ktorými bojovali už Marx s Engelsom, neskôr Lenin. Ten o tom hovorí - Citujem: „Ľudový štát práce je len nové vydanie starého slobodného ľudového štátu, ktorým sa oháňali nemeckí sociálni demokrati v sedemdesiatych rokoch a ktorý Engels pranieroval ako nezmysel. Výraz ľudový štát práce je fráza hodná maloburžoázneho demokrata - fráza, ktorá nahradzuje triedne pojmy mimotriednymi. Vandervelde kladie vedľa seba vydobytie štátnej moci proletariátom (jednou triedou) i ľudový štát, pričom nepozoruje že mu z toho vzniká zlátanina! U Kautského s jeho čistou demokraciou vzniká taká istá zlátanina, také isté protirečivé, malomeštiacke ignorovanie úloh triednej revolúcie, triednej, proletárskej diktatúry, triedneho proletárskeho štátu." Koniec cit. (Lenin, Proletárska revolúcia a renegát Kautsky).A u sociálneho či sociálne spravodlivého štátu, ktorým sa tak radi oháňajú moderní pseudomarxisti, vzniká taká istá zlátanina, také isté protirečivé malomeštiacke ignorovanie úloh triednej revolúcie, triednej proletárskej diktatúry, triedneho proletárskeho štátu.
      Ako vidieť, argumenty s ktorými sa stretávame my dnes, ktoré nám podsúvajú „vylepšovatelia" marxizmu pričom základné tézy klasikov ML označujú za prekonané, nie sú nové, sú len zabalené do nového papiera, len je im daný zdanlivo nový náter, s tými istými frázami museli bojovať už samotný Marx, Engels či neskôr Lenin a Stalin, ako som vám práve dokázal!
      Od samotného vzniku marxizmu sú snahy vykliešťovať z neho to nebezpečné pre buržoáziu, jeho bojové, revolučné jadro a spraviť z neho len akýsi neškodný humanizmus.
      Hlavný kapitalistický rozpor je v rozpore spoločenskej výroby a súkromného privlastňovania, nie v našich predstavách o spravodlivosti a nespravodlivosti. K sociálnym revolúciám prichádza vždy vtedy keď sa na určitom vývojovom stupni dostávajú výrobné sily a výrobné vzťahy do rozporu, do otvoreného konfliktu, ak prestávajú byť v rovnováhe, ináč povedané výrobné sily začnú prerastať výrobné vzťahy. Dochádza k úpadku a stagnácii celej spoločnosti nakoľko už nie je schopná sa ďalej rozvíjať podľa starých poriadkov v dôsledku čoho prichádza skôr či neskôr k politickej revolúcii. V tom aj spočíva hlavné východisko proletárskej revolúcie bez ohľadu či niekto ML vyhlasuje za prekonaný a neaktuálny. V tom a iba v tom a nie v predstavách tzv. filantropov vyžívajúcich sa vo vymýšľaní rôznych teórii o sociálne spravodlivom štáte, štáte pre všetkých. Opäť Engels - Citujem: „Keby sme nemali inú istotu o nastávajúcom prevrate dnešného spôsobu rozdeľovania plodov práce ako vedomie, že tento spôsob rozdeľovania je nespravodlivý a že spravodlivosť musí raz zvíťaziť, bolo by s nami zle a mohli by sme dlho čakať. Podstata veci je v tom, že tak výrobné sily, utvorené moderným kapitalistickým spôsobom rozdeľovania statkov sa dostali do krikľavého rozporu so samým týmto spôsobom výroby, a to v takej miere, že nevyhnutne musí nastať prevrat v spôsobe výroby a rozdeľovania, ktorý odstráni všetky triedne rozdiely, ak nemá celá spoločnosť zahynúť. V tejto hmatateľnej, hmotnej skutočnosti a nie v predstave nejakého knihomoľa o práve a nepráve je istota, že novodobý socializmus zvíťazí." Koniec cit. (Engels- Antiduhring.)
      A práve toto je azda najlepší argument nielen pre tých čo tvrdia, že marxizmus je prekonaný a neaktuálny, ale i pre tých, ktorí ho tak všemožne opravujú a vykliešťujú z neho jeho revolučné jadro, učenie o násilnej revolúcii a diktatúre proletariátu, pre tých ktorí tárajú o sociálnom štáte.
      Na záver budem výstižný mne samému a samému aj Spoločnosti vedeckého komunizmu, ktorú zastupujem na tejto oficiálnej pôde.
      Slová o zjednotení a spoločnej práci sú príťažlivé, no za peknými slovami, ako nás kapitalizmus presvedčil, môže byť presný opak. Dovolím si voľne zacitovať Lenina - Skôr, ako sa zjednotíme, musíme sa najskôr dôsledne rozdeliť!
      Ja pridávam: A to nie preto, aby sme sa oslabili, ale preto, aby sme vedeli čo nás spája! My chceme byť Spoločnosťou výsostne triednou - vedeckou, organizáciou ktorá nesie právom označenie Avantgarda - myšlienkový vodca tých, ktorí to dnes ešte netušia, tých, ktorých spojí spoločný záujem. Namiesto buržoázneho hesla spájať sily pre dobro občanou, nech je našim heslom - (z dôvodu buržoáznej diktatúry cenzurované - jedná sa o gottwaldovské heslo)!
      Ďakujem Vám, ktorí ste dali priestor Spoločnosti, aj Vám, ktorí ste vypočuli moje slová. Česť práci! Súdruhovia!

Martin Jágrik
převzato z www.komunisti.sk a www.crtacc.bloguje.cz