Titova zrada (1/3)

Přidáno v sobotu 16. 5. 2009


Josip Broz Tito

      Stalin proti Titovmu revizionizmu

     Ludo Martens (zo správy prednesenej na seminári v Indii, marec 1995)

      V roku 1948 začal Stalin historický boj proti politike vedenej Titom v Juhoslávii. Titoizmus bola kombinácia troch buržoáznych smerov, trockizmu, bucharinizmu a nacionalizmu, ktoré boli porazené v Sovietskom zväze počas dvadsiatych, tridsiatych a štyridsiatych rokov. V tom čase medzinárodna buržoázia udala „kontrolu“, ktorou chcel Stalin ovládnuť Juhosláviu a podporila Titovu „politiku nezávislosti“. Pravdaže tento boj nebol medzi „kontrolou“ a nezávislosťou, ale medzi marxisticko-leninskou cestou a buržoáznou cestou. Boj proti Titovi nebol iba detailom: bolo to zhrnutie všetkých bojov, ktoré Stalin viedol proti nepriateľom boľševizmu.
      Vyhlásením boja proti Titovmu revizionizmu v roku 1948 preukázal Stalin svoju predvídavosť a pevnosť v princípoh. História o štyridsaťpäť rokov neskôr úplne potvrdila jeho predpovede.
      V čase nemeckej invázie v roku 1941 ilegálna juhoslovanská strana mala 12.000 členov; z čoho 8.000 bolo počas vojny zabitých. Ale počas vojny sa počet členov zdvihol na 140.000 a do polovice roku 1948 až na 360.000. Desiatky tisíc kulakov, buržoáznych a maloburžoáznych prvkov vstúpilo do strany (James Klugmann, Od Trockého k Titovi, Lawrence and Wishart, Londýn, 1951, str.13). Tito sa čoraz viac vo svojom boji proti skutočným komunistom spoliehal na tieto elementy. Strana nemala normálny vnútorný život, neexistovala vnútrostranícka politická diskusia, a preto neexistovala ani marxisticko-leninská kritika a sebakritika, vodcovia neboli volení ale kooptovaní (str.22).
      V júni 1948 Kominform, tvorený 8 stranami, publikoval stanovisko kritizujúce juhoslovanskú stranu. Podčiarkol fakt, že Tito sa nezaoberal rastúcimi triednymi rozdielmi na vidieku a rastom kapitalistických prvkov v krajine (str.9). Rezolúcia tvrdila, že počnúc pozíciou buržoázneho nacionalizmu juhoslovanská strana prelomila jednotu socialistického frontu voči imperializmu. Text hovoril: „Tento nacionalistický smer môže viesť jedine k degradácii Juhoslávie v obyčajnú buržoáznu republiku.“ (str.11)
      Po vypočutí si tejto kritiky spustil Tito masovú čistku. Všetky marxisticko-leninské elementy boli vylúčené zo strany. Dvaja členovia Ústredného výboru Žujović a Hebrang boli zatknutí v roku 1948. Generál Arso Jovanović, čelný predstaviteľ partizánskej armády, bol zavretý a zavraždený, takisto ako aj generál Slavko Rodić (str.43). „The Times“ hovorili o množstvách zatknutí komunistov podporujúcich rezolúciu Kominformu a odhadli ich počet medzi 100.000 až 200.000 (str.143).
      Vo svojej správe na VIII. zjazde strany v roku 1948 použil Kardelj veľa citátov Stalina za cieľom vyhlásiť, že Juhoslávia „potlačila kulacké elementy“ a nikdy nezaujme „protistalinskú pozíciu“.
      Ale o niekoľko mesiacov neskôr titovci sa verejne podpísali pod starú sociálnodemokratickú teóriu prechodu od kapitalizmu k socializmu bez triedneho boja! Bebler, podpredseda vlády pre zahraničné vzťahy, vyhlásil v apríli 1949: „Nemáme takých kulakov, ako boli v Sovietskom zväze. Naši bohatí roľníci sa účastnili národnooslobodzovacieho boja... Bola by to chyba, ak by sme im umožnili prejsť k socializmu bez triedneho boja? (str.129) A v roku 1951 prehlásila Titova skupina, že „sovietske kolchozy predstavujú štátny kapitalizmus, ktorý, spolu s mnohými pozostatkami s feudalizmu, je spoločenským systémom v ZSSR“. Rozvíjajúc bucharinovské koncepcie nahradili titovci plánovanie voľným trhom: „Nikto okrem družstiev nemôže stanovovať normy alebo kategórie, ktoré majú byť vyprodukované.“ Zorganizovali „prechod k systému ponechávajúcemu viac slobody fungovaniu objektívnych ekonomických zákonov. Socialistický sektor našej ekonomiky je schopný vyhrať nad kapitalistickými tendenciami púhymi ekonomickými prostriedkami.“ (Question actuelles du socialisme, str.160, 161, 145) V roku 1953 Tito znovuzavedie slobodu kupovať a predávať pôdu a najímať si pracovníkov.
      V roku 1951 prirovnáva Tito juhoslovanských komunistov verných marxizmu-leninizmu k hitlerovskej piatej kolóne, čím ospravedlňuje zatváranie viac ako 200.000 komunistov, podľa svedectva Vladimira Dapćevića. Tito píše: „Útoky fašistických agresorov dokázali dôležitosť nového elementu: piatej kolóny. Je to politický a vojenský element, ktorý prechádza do činnosti v čase, keď sa pripravuje agresia. Dnes sa niekto pokúša urobiť v našej krajine niečo podobné, ten niekto vlastne pochádza z krajín Kominfromu.“ (Ibidem, str.85) J. V. Stalin
      Na začiatku päťdesiatych rokov je Juhoslávia stále prevažne feudálnou krajinou. Ale titovci útočia na princíp, podľa ktorého socialistický štát musí zachovať diktatúru proletariátu. V roku 1950 juhoslovanskí revizionisti otvárajú debatu o „probléme odumretia štátu a špeciálne jeho úlohy v ekonomike“. Aby ospravedlnil návrat k buržoáznemu štátu nazýva Djilas sovietsky štát „monštróznou konštrukciou štátneho kapitalizmu“, ktorý „utláča a vykorisťuje proletariát“. Podľa Djilasa bojoval Stalin „za rozšírenie svojho štátnokapitalistického empíria a v rámci neho za posilnenie byrokracie“. „Železná opona, hegemónia nad východnou Európou sa pre neho stala nepostrádateľnou.“ Djilas hovorí o „biede pracujúcej triedy, ktorá pracuje pre imperialistické „vyššie“ záujmy a pre privilégia byrokracie“. „ZSSR je dnes objektívne najreakčnejšia veľmoc.“ Stalin „uplatňuje štátny kapitalizmus a on je duchovným a politickým vodcom diktatúry byrokracie“. Ako pravý agent amerického imperializmu Djilas pokračuje: „Narážame na hitlerovské teórie, ktoré svojim obsahom a spoločenskou praxou, ktorú predpokladajú, vyzerajú byť úplne podobné teóriám Stalina.“ Dodajme, že Djilas, ktorý sa neskôr usadil v USA, sa v tomto texte odkazoval na „kritiku stalinistického systému“ ... Trockého.
      V roku 1948 Kardelj stále sľubuje vernosť protiimperialistickému boju. Samozrejme o dva roky neskôr podporila Juhoslávia agresiu voči Kórei! „The Times“ povedal: „Pán Dedeijer vidí udalosti v Kórei ako manifestáciu vôle Sovietov vládnuť svetu...Robotníci si musia uvedomiť, že prišiel nový zápasník o svetovú nadvládu a musia sa vzdať ilúzií o ZSSR ako mierovej a demokratickej sile“ (25.12.1950).
      A tak sa Tito stal jednoduchým pešiakom v protikomunistickej stratégii USA. V roku 1951 prehlásil pre New York Herald Tribune, že „v prípade sovietskeho útoku hocikde v Európe, ak by sa stal aj tisíce kilometrov ďaleko od juhoslovanských hraníc, bude bojovať po boku Západu... Juhoslávia považuje samu seba za súčasť steny kolektívnej solidarity postavenej proti sovietskemu imperializmu“ (26.6.1951).
      V ekonomike boli socialistické prostriedky, uplatnené pred rokom 1948, zlikvidované. Alexander Clifford, reportér „Daily Mail“ píše o ekonomických reformách z roku 1951: „Ak budú uskutočnené, bude Juhoslávia menej socialistická ako Veľká Británia.“ „Ceny tovaru budú určované trhom, to znamená podľa ponuky a dopytu“, „mzdy budú určované na základe zisku fabriky“, podniky „nezávisle rozhodujú, čo budú vyrábať a v akom množstve“, „tu už nie je veľa z klasického marxizmu“. (31.8.1951)
      Anglo-americká buržoázia veľmi skoro uvidela, že Tito je užitočnou zbraňou v ich protikomunistickom boji. „Bussiness Week“ 12.apríla 1950 napísal: „Pre USA zvlášť a pre Západ všeobecne podpora Tita je najlacnejším spôsobom ako obsiahnuť ruský komunizmus. Hodnota západnej pomoci pre Tita je 51,7 milióna dolárov. To je oveľa menej ako miliarda dolárov, približne, ktorú USA použilo v Grécku na ten istý účel“ (str.175).
      Táto buržoázia chcela použiť Tita na podporu revizionizmu a rozvratu v socialistických krajinách východnej Európy. 12. decembra 1949 Eden povedal pre „Daily Telegraph“: „Príklad a vplyv Tita môže určitým spôsobom zmeniť smer udalostí v strednej a východnej Európe“ (str.191). Vítajúc komunistickú demagógiu Tita píše „The Times“: „Pravdaže titoizmus necháva značnú silu, ktorú maršál Tito môže prehlasovať za komunistickú“ (13.9.1949).

SPARTAKUS - marxistický klub: Juhoslávia od Tita k vojne,
http://www.e-knihy.komunisti.sk/Klub_ML_Spartakus_Juhoslavia_od_Tita_k_vojne.doc