Základné potreby nástrojom zisku: vitajte späť v 19. storočí!

Přidáno v sobotu 19. 3. 2011


Socialistický zväz mladých

      Keď som bol menší a nechcel som dojesť obed, otec mi hovorieval: „Veď raz by si zjedol, len nebude čo!“ Vtedy som týmto slovám neveril. Dnes sa však takejto realite čoraz viac približujeme. Rozprávky o chudobe a boháčoch prestávajú byť rozprávkami.
      Všetky inštitúcie a zariadenia, ktoré hoc slúžia ľuďom, ale nedá sa z nich vytĺcť kapitál, sa rušia alebo privatizujú (a tým sa stávajú nedostupnejšími pre ľudí). Poprípade ešte lepšie – najskôr sa spravia na naše náklady opatrenia, aby zisk dosahovali a potom sa predajú, aby si peniaze užívali iní. Presne tak, ako sa to chystá na železnici. Položme si základnú otázku: môže všetko dosahovať zisk? Dokázal by vôbec pracujúci človek prežiť v takom prostredí, kde by všetko od dopravy, cez školstvo, materské školy, zdravotníctvo a sociálne služby malo dosahovať zisk? Už pri pohľade na dnešnú situáciu je jasné, že už po prvom mesiaci by sme mali na krku exekútora. My už nemáme z čoho platiť! Opäť sa dostávame do 19. storočia, kde je pracujúci človek pripútaný ku fabrike, kde pracuje za smiešnu mzdu a je rád ak zarobí na stravu.
      Buržoázni ekonómovia poznajú len rovnicu zisku. Ak niečo nevynáša, tak to jednoducho zrušíme, alebo prepustíme množstvo ľudí a zdvihneme ceny. Ďalším problémom sú buržoázni politici, ktorí dokážu nakradnúť státisíce eur.
      Problémom v tomto stave nie je opäť nič iné ako súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Keďže všetko je v rukách súkromníkov, nie sú peniaze na chod verejných služieb. Mnohé nadnárodné podniky nemusia ani platiť dane - práve naopak, ešte od "nás" dostávajú dotácie. Na burzách sa točia milióny eur, ale dôchodca musí platiť za lieky, ktoré už preplatil 1000-krát, so strachom o peňaženku ideme k zubárovi, zavádza sa školné, prudko sa dvíhajú ceny potravín. Uvedomuje si niekto, že bez našej práce by sa na burzách neotočil ani cent? Samosprávy nemajú peniaze na školy, škôlky a nemocnice. Tie sa majú stať akciovými spoločnosťami. Zdravie sa už oficiálne bude tovarom. A kto naň nebude mať, tak si ho jednoducho nekúpi.
      Riešením je vyhnať kapitalistických veľkoparazitov zo zabezpečovania našich potrieb. Znárodniť hospodárstvo, zaviesť jednu banku a jednu poisťovňu, ktoré budú plne v rukách ľudu a dokážu byť maximálne solidárne. Ani cent tým, ktorí chcú bohatnúť pomocou úžerníckeho kapitálu! Je nevyhnuté zosúladiť spoločenský spôsob výroby so spoločenským vlastníctvom výrobných prostriedkov a odstrániť anarchiu vo výrobe. Znárodnený priemysel a suroviny zabezpečia pre ľudí nižšie ceny. Zo ziskov, ktoré by tento krát nesmerovali do súkromných rúk, by bolo možné podporiť oblasti, ktoré sú pre život potrebné, no nemôžu vykazovať zisky.
      Dnes kapitál už prerástol hranice národov a je oveľa silnejší ako kedykoľvek predtým a aj preto tu dnes môžme hovoriť skôr o šliapaní kapitálu po človeku ako o triednom boji. Preto aj koordinácia robotníckeho hnutia musí prebiehať v čo najlepšej miere a musí byť čo najlepšie organizovaná ako na národnej, tak na medzinárodnej úrovni.

Stanislav Pirošík
převzato ze stránek Socialistického zväzu mladých - http://szm.hng.sk