Klement Gottwald: Kapitalizmus je zrelý, prezrelý k pádu a zániku

Přidáno v pátek 4. 3. 2011


Klement Gottwald

      Zverejňujeme parlamentnú reč Klementa Gottwalda z roku 1931 teda 2 roky po vypuknutí hospodárskej krízy. Prejav nám dnes dokazuje že kríza sa vždy "rieši" rovnako - na úkor pracujúceho ľudu. Až na pár historických okolností by sa dal prejav použiť aj dnes, nakoľko sa deje to isté. Do bánk boli naliate milióny daňových poplatníkov, ľudia sú vyhadzovaní z práce, rušia sa sociálne istoty, dvíhajú ceny,...

      Už dva roky trvá hospodárska kríza. Prišla práve v dobe, kedy socialistickí bardovia kapitalizmu spievali hymny na pevnosť, solídnosť, organizovanosť a tvoriacu schopnosť kapitalistického systému. Prišla práve z krajiny, v ktorej videli symbol tejto solídnosti, organizovanosti a tvoriacej schopnosti, z krajiny, ku ktorej sa obracali zraky všetkých apologétov kapitalizmu, zo zeme zasľúbenej podľa nich, zo zeme doláru, Ameriky. Prišla kríza a zmietla všetky vaše teórie o kapitalizme ako domček z karát. Na počiatku bolo socialistické a kapitalistické slovo o solídnosti a organizovanosti, a na konci stojí skutočnosť rozvratu, zmätku a katastrofy.
      Už dva roky trvá hospodárska kríza. Keď sa koncom roku 1929 objavovali jej prvé príznaky, utešovali ste ľudí: „To skoro prejde, to je len malá prehánka." Keď sa o rok neskôr, koncom roku 1930 tieto proroctvá ukázali byť proroctvami slepého mládenca, keď nezamestnanosť závratne rástla, kedy ulice boli prvý krát zaplavované masami nezamestnaných, tu vaši dobre platení zamestnanci v novinách písali: „Robotníci, nezamestnaní, nenechajte sa rozoštvať nezodpovednými živlami, majte pevné nervy, príde jar, bude lepšie, bude dobre." A keď potom prišla jar 1931, tu síce nebolo viac práce než v obvyklej sezóne, ale noviny prinášali správy a symbolické obrázky o nastávajúcej konjunktúre. Nič im nevadilo, že i počas jarnej a letnej sezóny toho roku bola v Československu nezamestnanosť dvojnásobná nezamestnanosti roku predošlého. A teraz, keď sme na prahu zimy 1931/1932, keď je úplne jasné, že najťažšie chvíle sú ešte len pred nami, znova voláte: „Len kľud, pevné nervy, na jar bude lepšie." Človeku sa vnucuje historická paralela. Keď v auguste 1914 Kaiser Wilhelm II. hnal svoje armády na bojiská svetovej vojny, utešoval ich: „Nebude to dlho trvať, než opadne prvé lístie, sme doma, sme späť na Kurfürstendammu." Ale opadlo päťkrát lístie a až potom sa Wilhelm vrátil, nie síce na Kurfürstendamm, ale do Doornu. Avšak súčasní republikánski i monarchistickí Wilhelmovia nebudú zdieľať osud Kaisera, ale osud posledného cára, pretože potom nebude Doornov, nebude Fürstenabfindungov, ani československej pozemkovej reformy.
      Dva roky trvá hospodárska kríza. Dva roky ju liečite - a je čím ďalej tým horšie. Neustále roztáčate tu v parlamente kolesá výroby - a stovky a stovky fabrík stoja, stroje hrdzavejú. Tisíce roľníckych a maloroľníckych existencií padlo tomuto vášmu liečeniu krízy za obeť. Celé kraje, ako sami musíte doznať, Vrchovina, Slovensko, Českomoravská vysočina a nemecké pomedzia zmierajú priam hladom. Takmer niet robotníckej rodiny, v ktorej by nebolo nezamestnaného. Skutočne liečite tú krízu tak, ako liečia lekári vašich nemocenských pokladní chorých robotníkov.
      Dva roky trvá hospodárska kríza. Po dva roky kričia socialistickí šarlatáni vo svojich novinách a na schôdziach, že následky krízy je potrebné presunúť na majetných. Dva roky o tom hovoria - a dva roky robia opak. Ešte v sobotu odhlasoval si výkonný výbor československej sociálnej demokracie rezolúciu, v ktorej žiada, aby následky krízy boli presunuté na bohatých. Včera tu hovoril Hampl o nutnosti spravodlivého rozdelenia bremien. A ako to vyzerá? Vyhodili ste státisíce robotníkov na dlažbu a zbavili ste fabrikantov povinnosti podporovať nezamestnaných. Znížili ste platy všetkým doteraz zamestnaným robotníkom, aby kapitalistom mohli byť vyplácané neztenšené dividendy a tantiemy. Predávate pracujúcim roľníkom a živnostníkom posledné zvršky, aby mohli byť kapitalistom odpisované dane. Udržujete drahotu všetkých životných potrieb, aby kapitalistické monopoly a kartely mali neztenšené mimoriadne profity. Hovoríte o presúvaní následkov krízy na bohatých, o spravodlivom rozdelení bremien, ale v skutočnosti beriete chudobným a dávate bohatým.
      Už dva roky trvá kríza. Po dva roky utešujete ľud tým, že inde je horšie, že v Československu to nie je tak zlé, že Československo je ostrovom kľudu, poriadku a blahobytu. Áno, v kľude a poriadku strieľajú vaši žandári do robotníkov, ako v Duchcove, v Košútoch a v Chuste.
      V kľude a poriadku plnia vaši policajti a sudcovia kriminály robotníckymi dôverníkmi a komunistickými poslancami. V kľude a poriadku vyzbrojujete vašu políciu pancierovými automobilmi a slznými pumami. V kľude a poriadku zakazujete robotníkom schôdze a tlač a pri každom štrajku sú proti robotníkom mobilizovaní žandári a polícia. V kľude a v poriadku sú opatrovaní daňoví exekútori motorkami a posielaní v sprievode žandárov na dediny. V blahobyte sú potom robotníci olupovaní o mzdu, nezamestnaní o podporu, drobní živnostníci a maloroľníci o existencie
      Veru, ešte dva roky takého kľudu, poriadku a blahobytu - a urobíte z Československa kriminál, hladomorňu a cintorín [Ďalšie slová boli uznesením predsedníctva posl. Snemovne zo dňa 25. novembra 1931 podľa §u 9, lit. m) rokvacieho poriadku vylúčené z tesnopiseckej správy. Viď tesnopiseckú správu o 148. schůzi posl. snemovne.]

      První republika, jak ji dnes neukazují Hovorili ste o solídnosti svojho systému, a prišla nebývalá kríza. Prorokovali ste krátke trvanie tejto krízy - a dnes nie je možné zhliadnuť jej koniec. Neustále liečite hospodársku krízu - a je stále horšie.
      Socialisti volajú, že následky krízy musia byť presunuté na bohatých, ale v skutočnosti beriete chudobným a dávate bohatým. Hovoríte o československom ostrove kľudu, poriadku a blahobytu, ale ľud tu umiera hladom. Nie je jasné, že všetky vaše sľuby sa ukázali byť podvodom, že všetky vaše proroctvá boli falošné, že všetky vaše teórie skrachovali, že plávate k úplnému bankrotu? Áno, je to jasné. Výrazom toho je tiež predložený štátny rozpočet na r. 1932. Je to predovšetkým rozpočet deficitný. Sami výslovne uznávate, že na nutné investičné a iné výdaje vám chýba 1.222 mil. Kč a zmocňujete ministra financií, aby si ich zaobstaral pôžičkami. Vedľa toho však dávate ministrovi financií neobmedzenú plnú moc, aby pôžičkami opatril prostriedky na zaplatenie štátnych dlhov splatných r. 1932, ba dokonca zmocňujete ministra, aby si požičal i na bežné vydania, a to nie len na budúci rok, ale i dnes. 1. novembra musel pán minister dr. Trapl, aby mal niečo v pokladni, chodiť - ako sa hovorí - ku židovi, a u súkromných poisťovacích spoločností musel si požičať na bežné štátne výdavky. Teda rozpočet je deficitný. Ďalej je to rozpočet triedny, protiľudový, iný samozrejme nemôže ani byť, robený podľa zásady: vziať chudobným a dať bohatým. Beriete u chudobných a dávate na utláčanie chudobných, na udržiavanie chudobných v otroctve, na vybudovanie svojho mocenského aparátu, na udržanie tohoto systému, nútite takto pracujúci ľud, aby si kúpil a plietol sám na seba bič.
      Rozpočet konečne je v znamení fašizácie, v znamení zmocňovacích zákonov, v znamení známych „Notverordnungov", v znamení staroroakúskeho paragrafu 14, nehľadiac k tomu, že cez trojnedeľné mlátenie prázdnej slamy v rozpočtovom výbore, nebola na pôvodnom rozpočte zmenená ani cifra (Hlasy: To sa nikdy nerobí!). To je potom ale rozpočtová suverenita parlamentu! Nehľadiac k tomu, že tým tento parlament veľmi jasne ukazuje, aká je jeho rozpočtová zvrchovanosť, a že je ochotný aportovať všetko, čo mu vláda predloží, nehľadiac na to, že súčasný rozpočtový systém fondový znemožňuje vôbec akékoľvek nahliadnutie a akúkoľvek kontrolu a obsahuje obzvlášť toľko zmocňovacích zákonov a klauzúl, že sa tým vlastne vzdáva tento parlament posledného zdania rozpočtovej svrchovanosti parlamentu. Samozrejme od ľudí, ktorých ideálom je Metternich, od demokratov, ktorí volajú po Metternichovi, nemožno nič iné očakávať.
      Dôstojným doplnkom rozpočtu sú predložené tzv. núdzové zákony. Človek priamo žasne nad otrlosťou, s akou tu v tomto parlamente hráte komédiu. Pán Patejdl tu reagoval na môj výkrik „kejklíři" - že je to urážka. Veru nepoznám dosť ostrého slova, aby som to, čo sa v súvislosti teraz s 13.platom štátnych zamestnancov deje, charakterizoval [Ďalšie slová boli uznesením predsedníctva posl. Snemovne zo dňa 25. Novembra 1931 podľa §u 9, lit. m) diskutovacieho poriadku vylúčené z tesnopiseckej správy.]
      Keď sme pred voľbami tvrdili, že vypisujete predčasne obecné voľby preto, aby ste si po voľbách uvoľnili ruky k prevádzaniu veľmi prudkého útoku na vrecká a zdravie pracujúceho ľudu, keď sme predpovedali, že po voľbách prídete s novými nepríjemnými daňami, s útokom na platy štátnych zamestnancov, vtedy ste hovorili, že to nie je pravda, že je to typické komunistické klamstvo. Ale neuplynulo ako mnoho vody „dolu Váhom", ako hovoria Slováci, a hľa, robíte ako obyčajne opak toho, čo ste sľubovali. Zavádzate nové ľud postihujúce dane a siahate na platy drobných štátnych zamestnancov a pri tom si myslíte, že obalamútite ľudí gestom, ako by ste siahali tiež do vlastného vrecka.
      První republika, jak ji dnes neukazují Navrhujete tu nepatrné zníženie platu prezidentovi, ministrom, poslancom a senátorom. Koho tým chcete nachytať? Prosím vás, myslíte, že ľudia nevedia, že väčšina z vás má toľko rôznych príjmov, toľko súkromného majetku a bohatstva, že by vám nechýbal ani celý poslanecký plat?
      Navrhujete nepatrné zníženie platov vysokej byrokracie, zo státisícových príjmov pánov sekčných šéfov a ministerských poradcov strhávate kúsok, aby ste mohli za to poriadne hlboko siahnuť do vrecák drobných štátnych zamestnancov.
      Bude navrhnuté zvýšenie daní zo zápaliek, o 10 hal. na jednej krabičke. V Československu sa spotrebuje ročne asi 700 mil. krabičiek, zvýši sa teda daň o 70 mil. Kč. Kto to zaplatí? Väčšinou chudáci. Pripravujete zvýšenie dane z piva o 10 kč na hl. V Československu sa vyčapuje ročne asi 11. mil. hl., to znamená, že na tejto dani sa vyžmýka viac ako 110 mil. Kč. Hovoríte, že nemá byť zvýšená cena piva, ale mala by byť znížená a nedávno uverejnená bilancia smíchovského pivovaru je priamo provokáciou robotníkov a nezamestnaných.
      Chystáte zvýšenie cien tabakových výrobkov, čím sa zvýši táto monopolná daň, ktorá už teraz predstavuje 1500 mil. ročne, o ďalšie desiatky miliónov.
      Pripravujete zvýšenie cla na kávu a čaj, čím vytlčiete nové desaťmilióny z vrecák chudobných poplatníkov.
      Všetkým slobodným a bezdetným zamestnancom beriete vianočné remuneráciu a ostatným ju znižujete na polovicu, beriete im 210 mil., ale iba tým drobným, pretože vysokej byrokracii, ktorej síce beriete tzv. 13. Plat, ponechávate pred 13.platom platnú a zrušením 13. platu automaticky znova v platnosti prichádzajúcu remuneráciu, ktorá bude často vyššia ako bol 13. Plat.
      Drobným štátnym zamestnancom beriete a vysokej byrokracii dovoľujete, aby si medzi sebou rozdelila miliónové čiastky na remunerácii. Nie, svojím lživým gestom neošialite nikoho! Ľudia vedia, že ste to boli vy, ktorí ste boháčom znížili dane; že ste to boli vy, ktorí z tých znížených daní ste bohatým odpísali cez 5 miliárd; že ste to boli vy, ktorí ste pripustili, aby kapitalisti cez to všetko zostali cez 4 miliardy daní dlžní; ste to vy, ktorí rovnako ako rodina Stříbrných veselo cucáte zo štátnej pokladne; že ste to vy, ktorí zamietate komunistické návrhy na prenikavé zdanenie milionárov. (Posl. Šeba: Nestotožňujte nás so Stříbrným, to si predsa nezaslúžime! - Výkriky komunistických poslancov. - Miestopredseda Taub zvoní.)
      Vaše núdzové zákony sú rovnako ako celá vaša politika vedené heslom: vziať chudobnýma dať bohatým. A vrcholom komédie je to, čo teraz so štátnymi zamestnancami prevádzajú vodcovia odborových organizácii štátnych zamestnancov. Sekretár alebo vodca odborovej organizácie železničiarov Brodecký, Procházka, Grünzner zvolávajú protestné prejavy železničiarov, protestujú proti zrušeniu alebo zníženiu 13. Platu a poslanci Brodecký, Procházka a Grünzner hlasujú pre toto zníženie (Výkriky posl. Hodinové.). Videl už kdo takú nehanebnosť? Ale železničiari túto komédiu prehliadajú. Bolo to vidieť v pondelok v Plodinovej burze, kde vaši ľudia nemohli vôbec hovoriť pre odpor vašich vlastních stúpencov, kde museli vám príjsť na pomoc policajný komisár a schôdzu rozpustiť. Bolo to vidieť včera na Žofíne, kde ste chceli ľudí uchlácholiť, kde však znova ste na to nestačili a musela zasa príjsť polícia. A keď už posielate policiu a žandárov proti zamestnancom vášho štátu, potom to s vami už skutočne smrdí. (Výkriky posl. Hodinové.) Stříbrný, ktorý vo svojich novinách sa vydává za priateľa štátnych zamestnancov, fakticky s týmto znížením ich platov súhlasí. Čo vám vytýká, je iba to, že ste im to nepovedali skôr. Stříbrný prirodzene, ak by bol na vašom mieste, robil by to isté ako to to robil stále dokiaľ s vami ťahal za jeden povraz.
      My proti týmto núdzovým zákonom navrhujeme zníženie platov prezidentovi, ministrom, poslancom a senátorom o polovicu. Zastavenie dvoj až trojnásobných platov týchto činiteľov. Zníženie platov vysokej byrokracii a generalite tak, aby najvyšší plat nepresahoval 54 000 Kč ročne. Zvýšenie dane z tantiém tak, aby predstavovala 50% poberanej tantiémy. Zvýšenie dane dôchodkovej na príjmy od 50 000 do 60 000 Kč o 13%, od 60 000 do 80 000 o 50%, od 100 000 do 1 mil. Kč o 100% a nad 1 mil. Kč o 200%. Navrhujeme konečne zavedenie zvláštnej núdzovej dávky z majetku milionárov vo výške 10% ich majetku. Navrhujeme, aby štátnym zamestnancom, všetkým zriadencom a úradníkom s ročným príjmom až do 39 000 Kč bola vyplatená vianočná výpomoc neskrátene. Vedľa toho navrhujeme, aby vianočnú výpomoc dostali tiež všetci nezamestnaní, a to vo výške 500 Kč ženatí, vo výške 300 Kč slobodní. Ak prevediete naše úhradové návrhy, budete mať k tomu dosť peňazí a ešte vám zostane. Váš rozpočet i s núdzovými zákonmi je zároveň dôkazom, že sa ocitáte v slepej uličke. Ten ospevovaný československý ostrov kľudu, poriadku a blahobytu je už ztrhnutý do šialeného víru krízy svetového kapitalizmu. Svetová hospodárska kríza doznala predovšetkým neobyčajného zostrenia, kríza zachvátila i oblasť finančnú, oblasť úverovú a menovú. Väčšina kapitalistických štátov je fakticky v stave insolvencie. Aj štáty južnej Ameriky, kolónie a anglické domíniá nie sú schopné platiť. Štáty strednej Európy, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko a Juhoslávia sa držia nad vodou iba pomocou faktického a v určitom prípade i formálneho moratória. Poľsko a pobaltské štáty žijú len zo zlatých injekcií Francúzska, z Paríža. Ohromné bankové krachy sú na dennom poriadku nie len v krajinách insolventných, ale aj v Amerike, Francúzsku a Taliansku. K valutovému zrúteniu nedochádza len v krajinách insolventných, ale aj v Anglicku, ba kolísa i váš idol, dolár. Skrátka celý kapitalistický svet sa podobá krajine postihnutej zemetrasením. Bankroty, krachy, insolvencia, moratória, zrútené valuty, 50 mil. nezamestnaných, polovica svetového priemyslu stojí nevyužitá, leží ľadom a do toho všetkého húkajú na ďalekom východe kanóny - to je dnešný obraz kapitalistického sveta. Vskutku, od svetovej vojny nezažil kapitalizmus tak veľkú, tak hlbokú a tak otriasajúcu krízu, a to po trinástťročnej „konsolidačnej" práci, po nespočitateľných medzinárodných konferenciách a anketách.

      První republika, jak ji dnes neukazují Nie je po tom všetkom jasné, že kapitalizmus nemôže krízu vyriešiť, že naopak stále hlbšie do nej upadá, že ženie ľudskú spoločnosť v pravom slova zmysle do katastrofy? Nie je po tom všetkom jasné, že kapitalizmus je zrelý, prezrelý k pádu a zániku? Ano, je to jasné. Kapitalizmus mal dve veľké historické poslania: najskôr rozbiť feudálne okovy, ktorými boli výrobné sily spoločnosti pútané, a uvoľniť cestu týmto výrobným silám. Po druhé utvoriť svetový hospodársky systém, svetový trh a svetovú deľbu práce. Dokiaľ kapitalizmus tieto poslania plnil, dokiaľ sa pohyboval na vzostupnej línii, potiaľ bol systémom pokrokovým. Dnes je však inak. Dnes sleduje kapitalizmus vývojovú líniu regresívnu, naskrz reakčnú. Len človek slepý môže nevidieť, že všetka snaha kapitalizmu smeruje dnes k ničeniu hodnôt, k ničeniu výroby, k ničeniu živej pracovnej sily. Len človek slepý môže nevidieť, že kapitalizmus dnes rozbíja svetový systém hospodárstva, svetový trh, svetovú deľbu práce a že ženie ľudstvo ku krvavej vojne o nové rozdelenie sveta. Len nenapraviteľný iluzionista alebo vedomý podvodník môže dnes ľudu zastierať, že táto metóda je jedinou kapitalistickou metódou, že kapitalisti, pokiaľ nie sú inak prinútení, nebudú riešiť krízu iným, ako týmto spôsobom: ničiť, rozbíjať, hnať ľudí do novej vojny za nové rozdelenie sveta. Len agent kapitálu môže popierať, že kapitalistov možno na teto krvavej a ničivej ceste zadržať len veľkým odporom pracujúcich más, odporom, ktorý musí byť vystupňovaný až k boju o moc, k boju za zničenie dnešného systému, k boju za systém sovietsky, socialistický. Je faktom, že v kapitalistickom svete je cez 50 mil. ľudí úplne nezamestnaných a ešte viac polozamestnaných? Je pravdou, že skoro polovica priemyslu v kapitalistických štátoch leží ľadom? Je skutočnosťou, že sa pšenicou kúri, že kávu hádžu do mora, že cukrom kŕmia dobytok, že bavlnu zaorávajú, že petrolejové pramene upchávajú, že kaučukové plantáže rúcajú? Je pravdou, že pri tom všetkom stámilióny ľudí v Číne, Indii a ostatných kapitalistických štátoch umierajú v pravom slova zmysle hladom, že nemajú čoho sa najesť, čím ošatiť, obuť, kam hlavu skloniť? Je to strašná, hrozná, úžasne šialená skutočnosť! A čo sa pri tom a pred tým kapitalistickí lumpovia nahovorili o medzinárodnej spolupráci, o medzinárodnej solidarite. Čo papiera popísali, čo konferencií navštívili a čo poplatníckych peňazí prejazdili, prekonfektovali a prebanketili! A čo koniec ich múdrosti je dnes vyjadrený v hesle: „Pomôž si každý sám" „národná svojpomoc", ako tu predomnou tiež pán Patejdl deklaroval.
      Čo znamená toto heslo „Pomôž si každý sám" a jeho národný doplnok „národná svojpomoc"? Navonok znamená toto heslo snahu o čo najmenší dovoz a čo najväčší vývoz. K tomu zvyšujú všetky štáty colnú bariéru, zavádzajú povoľovacie riadenia a kontingentáciu, zostrujú devízové, úverové a iné opatrenia a pri vývoze prevádzajú na účet svojho vlastného pracujúceho ľudu neslýchaný dumping. Skrátka vedú medzi sebou permanentnú colnú, valutovú, úverovú a dumpingovú vojnu. A čo môže stáť na konci tejto cesty? Dohoda? Veď 13 rokov od vojny sa kapitalistické štáty medzi sebou dohadujú a výsledok toho je permanentná vojna, ako predomnou pán Patejdl doznal. Môže ešte dnes niekto veriť, že po 13 rokoch skúseností možno výjsť z tohto stavu vojny, ktorý bol počas 13 uplynulých rokov? To nie je možné. A na konci tejto cesty nestojí nič iné ako nová vojna, nová skutočná krvavá vojna o nové rozdelenie sveta, ako už na ďalekom východe zahájilo Japonsko proti Číne jej delením.
      A čo znamená heslo národnej svojpomoci vovnútri kapitalistických štátov? Bezohľadné ničenie prebytočných výrobných síl a brutálne vyhladovacie ťaženie kapitálu proti zdrvujúcej väčšine národa, nie len proti robotníctvu, ale aj proti pracujúcemu roľníctvu, živnostníkom a inteligencii. Uvediem tu len tri hlasy, ale závažné, ktoré drasticky ilustrujú túto skutočnosť. Bol to Viškovský, kto pred niekoľkými dňami na schôdzi povedal: Jedno je isté, že po kríze niektorý priemysel opustíme alebo ho budeme čiastočne likvidovať. Čo to znamená? To znamená, že textilný priemysel, sklársky, cukrovarnícky, keramický a strojársky bude z veľkej časti likvidovaný, že státisíce sklárov, desaťtisíce robotníkov cukrovarských, desaťtisíce drobných roľníkov, pestovateľov cukrovej repy a desaťtisíce kovorobotníkov budú zbavené chleba. To je úplne jasná línia pre kapitalistov, to je úplne logická konsekvencia z hesla autarkie, národnej svojpomoci, z hesla, ktoré nie je uplatňované v kapitalistických štátoch len u nás v Československu, ale aj v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku a všade inde.
      Logická konsekvencia toho je zničenie výrobných síl a Viškovský mal odvahu brutálne to vyjadriť: Vy, desaťtisíce textilákov, kovorobotníkov, cukrovarnických robotníkov a sklárov nemusíte dúfať, na konci krízy budete na dlažbe. Druhý hlas, orgán pražských bursiánov, hovorí: A definitiv, koniec súčasneho stavu? Der Wirtschaftsapparat wird aus der Krise verkleinert hervorgehen. Hospodársky aparát Československa výjde z krízy zmenšený. Rovnako tá istá línia ako u Viškovského. A do tretice Baťa hovorí: Neprekážajte smrti, smrť pochádza od Boha. My sme si doteraz mysleli - a s nami tiež obuvníci -, že napríklad zničenie tých 60.000 existencií obuvníkov neprišlo od Boha, ale od Baťu. "Neprekážajte smrti, ktorá dáva Baťom žiť, neprekážajte smrti, ktorá prichádza od Baťov, neprekážajte smrti miliónov, aby kapitalistický systém mohol žiť. To je pravý zmysel vášho brutálneho počínania, to je konsekvencia celej vašej línie, a vy, ktorí si hovoríte socialisti, ktorí si robíte nárok, že máte iný svetový názor, iný mravný názor, iný recept, vy úplne túto líniu podporujete. A bol to "Večerník Českého slova", ktorý prvý vyrazil s heslom: Kupujte domáce výrobky. Autarkie, národná svojpomoc, zničenie výrobných síl, zničenie pracovných síl, zničenie milionov, aby kapitalisti, Baťovia mohli žít! To je vnútorná, domáca konsekvencia hesla národnej svojpomoci. A tiež na medzinárodnej triednej aréne vedie táto politika ku krajnému zostreniu nebezpečenstva imperialistickej vojny proti jedinej krajine, v ktorej nie je kríza, proti zemi Sovietov, proti zemi päťročnice. Také súčasné lúpežnícke ťaženie japonského imperializmu k novému rozdeleniu Číny stále je ostrejšie zahrotené proti Sovietskemu zväzu. Nie je jasné, že prevádzanie hesla "národnej svojpomoci" musí až k prasknutiu zvýšiť triedne a medzinárodné napätie a musí viesť k vyhladzovaciemu boju všetkých proti všetkým? Nie je jasné, že pracujíci ľud môže sa vyhnúť hroziacej katastrofe jedine tým, že privodí katastrofu pánom, katastrofu kapitalistom a ich systému? Áno, to je tak jasné, ako 1 a 1 sú 2. Ako som už povedal, politika čsl. kapitalistov a tiež politika čsl. sociálfašistov nelíši sa v ničom od politicky medzinárodného kapitálu. I tu je vydané heslo "národnej svojpomoci" a heslo: "pracuj a šetri", i tu je podľa týchto hesiel a v ich znamení vedený vyhladzovací boj proti všetkému pracujúcemu ľudu. I tu uťahujú kapitalisti remeň, nie síce svoj, ale pracujúcemu ľudu. Citujú z hrobu ducha Metternichovho, ducha bezohľadnej, krvavej buržoáznej diktatúry. I oni zrychľujú tempo na ceste k zničeniu značnej časti výrobných prostriedkov a pracovných síl. (Výkriky komunistických poslancov.) O Viškovskom, starom císarskom radcovi, platí: Alte Liebe rostet nicht. I tu kapitalisti vedú so svojimi susedmi colnú, úverovú a valutovú vojnu a konšpirujú pri tom proti jedinému proletárskemu štátu, proti Sovietom. Aj ich heslom je: Nech zhynú milióny ľudí, len nech sa zachráni kapitalistický systém. Že tak robia napokon kapitalisti, triedny nepriateľ, to je na prvý pohľad pochopiteľné. Je to v jeho záujme, po jeho línii konsekventné, že však na tejto ceste môžu s nimi ruku v ruke kráčať tzv. socialisti, to musí robotníkov zarážať a nútiť k premýšľaniu o skutočnej úlohe ich socialistických vodcov. Vláda, to je výkonný výbor panujúcej triedy, a vláda československá je výkonným orgánom kapitalistické triedy. A v tejto vláde sedí 7 socialistických vodcov. Všetky opatrenia tejto vlády sú robené za ich súhlasu, ba mnohé na ich popud. Za súhlasu socialistických vodcov je robený súčasný štátny rozpočet a predložené tzv. núdzové zákony. Za súhlasu týchto socialistických vodcov boli znížené dane kapitalistom, zavedená daň zo mzdy, zvýšené dane pracujúcim roľníkom a živnostníkom. Za súhlasu týchto socialistických vodcov boli a sú drobní poplatníci neustále exekuovaný, zatiaľ čo kapitalistom byli skrz zníženie daní dane ešte odpísané a skrz zníženie a odpísanie daní odpustené ďalšie miliardy na daňových nedoplatkoch. Aj keď kapitalisti dlžia miliardy, exekútor ich neobťažuje a keď tu Patejdl a iní sa na to sťažujú, tu sa obracajú na zlú adresu; majú sa ísť sťažovať k ministrovi financií Traplovi. Za súhlasu týchto vodcov sú ľudu zdražované všetky predmety dennej spotreby, chlieb, mäso, cukor, káva, čaj, soľ, zápalky, tabak atď., následkom vysokých nepriamych daní a colnej a kartelovej politiky. Na návrh soc. demokratických a národne socialistických vodcov a špeciálne na návrh dr. Czecha je väčšina nezamestnaných vylúčená z podpory v nezamestnanosti. Ba ten istý dr. Czech je pápežskejší než sám pápež, gentskejší než gentský systém a pokúša sa odobrať nárok na podporu v nezamestanosti ďalším desaťtisícom robotníkom, červeným odborárom.
      První republika, jak ji dnes neukazují Za súhlasu a podpory tzv. socialistických vodcov sú denne vyhadzované tisíce robotníkov za brány tovární a ostatným, ktorí v tej továrni ešte zostali, je znižovaná mzda. Skrátka, nie je prípadu, kedy by v nejakom útoku kapitalistov proti pracujúcemu ľudu nemali prsty tzv. socialistickí vodcovia. Títo vodcovia snažia sa skutočne socialisticky cítiacim robotníkom nahovoriť, že vláda a zákon je niečo nadtriedne, boháča aj chudáka rovnako postihujúce.
      Nuž, socialistickí robotníci, hovoríme, ktorí vidíte, že zákon i nezákon plnou tiahou dolieha na pracujúceho človeka, keď sa bráni proti zničeniu svojej existencie, pýtajte sa svojich vodcov: Kedy a kde dal stíhať napr. váš soc. demokratický minister spravodlivosti dr. Meissner fabrikanta, ktorý vyhodil robotníkov na dlažbu, alebo im znížil mzdy; kedy a kde vyrukovali žandári a polícia na ochranu ohrozeného robotníctva proti fabrikantovi, ktorý ich ohrozuje, kedy a kde dal váš soc. demokratický minister zásobovania ľudu Bechyně trestne stíhať napr. taký kartel cukrovarníkov, ktorí predávajú cukor 5-krát drahšie, než ako ich stojí, kedy a kde dal váš národne socialistický minister financií, dr. Trapl exekuovať napr. takého Fürstenberka, Schwarzenberga, Schönborna, Telekiho, Weimanna a Petschka, ktorí dlžia milióny daní; kedy a kde zakročila vláda, v ktorej sedí 7 vašich vodcov v prospech chudobných proti bohatým? A robotníci, musíte zistiť, že ani v jednom prípade, nikdy sa táto vláda nepostavila v prospech robotníkov, ale vždy proti ním a v prospech kapitalistov.
      Včera tu Hampl hovoril farizejským tónom o jednote robotníckej triedy. Áno, my hovoríme, jednota robotníckej triedy, to bude to, čo urobí poriadok, čo urobí prietrž vášmu vyvádzaniu. A my sme jediní, ktorí pre túto jednotu robotníckej triedy pracujú. Táto jednota robotníckej triedy, ktorá bude uskutočnená so socialistickými, soc. demokratickými, českosocialistickými i neorganizovanými robotníkmi, môže byť uskutočnená len proti Hamplovi, Tučnému, Tayerlemu a sociálfašistickým vodcom. So soc. demokratickými a českosocialistickými robotníkmi pôjdeme vždy, ale s Hamplami, Tayerlmi, Tučnými nikdy! (Potlesk komunistických poslanců.) Kapitalistom sa chveje pôda pod nohami. Medzi pracujúcimi vrstvami sa vzmáha presvedčenie, že je nutné kapitalistickú beštiu doraziť, že, ak majú milióny a milióny žiť, musí kapitalizmus zomrieť. Proletariát sa šíkuje, aby vykonal svoje historické poslanie, poslanie byť hrobárom kapitalizmu a pôrodníkom nového spoločenského systému socializmu. Na 1/6 zemegule sa socializmus už buduje. Sociálfašistickí vodcovia vydávajú heslá: liečiť kapitalizmus. Liečiť kapitalizmus však znamená ubíjať pracujúci ľud a podľa toho vyzerá politika socialistických vodcov. Aby oklamali pracujúcí ľud a svojich vlastných proletárskych stúpencov, vymýšľajú rôzne teórie a manévre. Ohromné úspechy plánovaného hospodárstva v Sovietskom zväze presviedčajú široké masy o správnosti boľševického princípu. Kapitalisti i sociálfašistickí vodcovia chcú tomu čeliť hovorením o plánovan hospodárstve vovnútri kapitalizmu. Je to vôbec možné? Nie je, pretože princípom kapitalizmu nie je plánovitosť, ale výrobná anarchia. Plánovitosť a kapitalizmus sú dva nezlúčiteľné pojmy, oheň a voda. Ako možno vážne hovoriť o plánovitosti, keď svetový kapitalizmus rozbíja svetové hospodárstvo, svetový trh, svetovú deľbu práce? Ako možno hovoriť vážne o plánovitosti, keď všetky kapitalistické štáty sa obklopujú ostnatým drôtom ciel, povoľovacích riadení a rôznych devízových opatrení? Ako možno hovoriť o plánovitosti, keď všetky kapitalistické štáty vedú medzi sebou hospodársku vojnu, boj na nôž, permanentnú vojnu kapitalizmu? Kapitalizmus má jediný plán: ako ničiť výrobné prostriedky a pracovné sily. Vedia to socialistickí vodcovia? Áno, - oni to vedia veľmi dobre, ale hovoria o plánovitosti, aby pred robotníkmi zastreli kapitalistický rozvrat a zmätok. Súčasťou teórie o plánovitosti kapitalistického hospodárstva sú oficiálne teórie o štátnom kapitalizme. Hovoria robotníkom: Ak už nie je možné v medzinárodnom meradle docieliť plánované hospodárstvo, je možné urobiť to v rámci štátu, pričom štát vystupuje v úlohe organizátora a plánovitého činiteľa, a dodávajú: štátny kapitalizmus, to je krok k socializmu. Ako prakticky vyzerá tento krok? Mám niekoľko ukážok z poslednej doby. Vezmime napríklad banky: Kreditanstalt skrachoval v Rakúsku, mal niekoľko sto miliónové straty, bol uvedený do chodu sociálne demokratický princíp štátneho kapitalizmu, bol urobený krok k socializmu. Ako? Tým, že sa vybrali peniaze od poplatníkov a dalo do Kreditanstaltu, aby bolo na účet pracujúceho ľudu sanované súkromnokapitalistické hospodárstvo.

      První republika, jak ji dnes neukazují Ten istý princíp sme videli pri Deutsche National a Darmstädterbank a Dresdnerbank v Nemecku, pred niekoľkými týždňami v Paríži to bol bankový koncern Schneiderov a podobný princíp uplatňuje Mussolili v týchto dňoch so svojou skrachovanou bankou Commerciale Italiana. A zaujímavé bolo počuť, čo najmä o tomto talianskom prípade hovorili československí kapitalisti. Nedávno uverejnili „Národné listy" článok, v ktorom si chvália zakročenie talianskej vlády v prípade skrachovanej banky Comerciale Italiana a hovoria, že je to príklad, ktorý by sme mohli nasledovať i v Československu. V Taliansku skrachovala najväčšia banka, štát jej odkúpil jej podiely v priemysle; k tomu samozrejme potreboval peniaze a preto zriadil novú banku zo štátnych peňazí, tam vložil niekoľko sto miliónov, zbavil banku starostí o skrachované podniky a tieto podniky zo štátnych, to je z poplatníckych peňazí, sanoval. A "Národné listy" píšu, to vraj je náš princíp, aby straty priemyslu neniesli iba akcionári a vkladatelia, ale celá verejnosť. To je ten štátny kapitalistický princíp v praxi, to je ten pokrok k socializmu v praxi! A naše príklady: stá miliónov štátnych peňazí v bankách - a len nedávno, a snáď už to bol Trapl, ktorý znova dal Anglobanke 600 mil. Kč. A chystaný bankový zákon nebude bankovým zákonom na ochranu vkladateľov, ale naopak bude to zákon na ochranu bánk proti drobným vkladateľom. [Dalšie slová boli uznesením predsedníctva posl. snemovne zo dňa 25. novembra 1931 podľa §u 9, lit. m) rokovacieho poriadku vylúčené z tesnopiseckej správy.] Preto chcete urobiť bankový zákon, aby ste bankových riaditeľov chránili pred drobnými vkladateľmi. Taký je teda štátne kapitalistický princíp: na účet pracujúceho ľudu zachrániť zisky kapitalistov a plánovite hrdúsiť výrobu. Vedia to socialistickí vodcovia? Áno, ale hovoria o štátnom kapitalizme ako o etape k socializmu, aby odradili robotníka od boja za skutočný socializmus, a keď im tečie voda do topánok, dokážu páni socialistickí milionári hovoriť tiež o neschopnosti kapitalizmu a o nutnosti socializmu. Českí soc. demokrati tak urobili naposledy na svojom sobotnajšom zastupiteľstve. Ale robotníci už vedia, akonáhle socialistický milionár prehovorí o socializme, že je v tom isto nejaké čertovo kopýtko. V rokoch 1918, 1919 a 1920, keď to s pánmi bolo najhoršie, tiež hovorili o socializme, dokonca Kramář a Staněk "socializovali". Prečo? Aby robotníkov odvrátili od boja za uskutočnenie socializmu. A teraz sa opät rýchlym tempom blížíme k dobám, kedy to s pánmi bude rovnako alebo viac smrdieť ako v dobe poprepratovej, a socialistickí milionári majú opäť plné ruky práce, aby zachránili, aby liečili nevyliečiteľný kapitalizmus, a pri tom hovoria robotníkom o socializme. Ale hovoria rovnako ako v poprevratových dobách: robotníci, nemôžeme socializovať trosky, najskôr musíme vyliečiť pacienta a potom zosocializovať. Ale robotníci, vďakabohu, túto pesničku už poznajú. Proletariát po druhý krát už nebude lekárom, ale hrobárom kapitalizmu. A tomuto boju za povalenie kapitalizmu, za vytvorenie skutočného socializmu (Predsedníctvo prevzal miestopredseda Roudnický.) budeme stáť v čele my, komunisti. Proti vášmu programu hladu, nezamestnanosti a všeobecného ničenia vytýčili sme plán na zaobstaranie chleba a práce a plán pomoci pracujúcemu roľníctvu a živnostníctvu. Ideme medzi ľud, medzi robotníkov v závodoch, medzi nezamestnaných, medzi roľníkov, medzi drobných štátnych zamestnancov a živnostníkov a burcujeme ľud k veľkému odporu. Ideme medzi socialistických robotníkov, medzi svojich kamarátov, aby sme im pomohli prehliadnuť kapitalistickú politiku ich spanštelých vodcov. Ideme medzi robotníkov bez rozdielu straníckej príslušnosti s veľkou myšlienkou jednoty robotníckej triedy, jednoty vo veľkom boji za šťastný, radostný zajtrajšok, za socializmus. A veďte: nič nás nezastaví na tejto ceste, žiadny kriminál, žiadny pelendrek, žiadky žandársky bajonet, nás nekúpite, nás nezkrušíte, nás nezlomíte. Áno, my sa hrdo hlásime k tomu, že vedieme s vami a s vašim systémom a vašimi rádmi boj na život a na smrť. Áno, my sa otevorene priznávame, že tento boj s vami prevedieme do všetkých dôsledkov všetkými prostriedkami [Dalšie slová boli uznesením predsedníctva posl. snemovne zo dňa 25. novembra 1931 podľa §u 9, lit. m) rokovacieho poriadku vylúčené z tesnopiseckej správy.] Áno, my v čele s robotníckou triedou zachránime ľudskú spoločnosť pred katastrofou tým, že pripravíme katastrofu pánom. Áno, my a robotnícka trieda vyvedieme ľudstvo z krízy a urobíme poriadok, poriadok ale nie váš, ale boľševický, sovietsky.
      A chcete vedieť, ako budeme riešiť krízu? Nože veďte: My vyvlastníme bez náhrady všetky fabriky, banky, bane, skrátime pracovnú dobu, zvýšime mzdy a dáme ľudu chlieb a prácu. My vyvlastníme bez náhrady všetky veľkostatky a cirkevné panstvá a dáme pracujúcim roľníkom zdarma pôdu. (Výkriky). Zrušíme všetky ich dane a všetky ich dlhy. My rozvinieme a uskutočníme veľkorysý plán výstavby priemyslu, nie odbúraním, ako vy, industrializáciu poľnohospodárstva, veľkorysý plán stavby obytných domov, škôl a nemocníc. (Výkriky) a zdokonalenej dopravy. [Dalšie slová boli uznesením predsedníctva posl. snemovne zo dňa 25. novembra 1931 podľa §u 9, lit. m) rokovacieho poriadku vylúčené z tesnopiseckej správy.] My uverejníme a zrušíme všetky tajné vojenské zmluvy a budeme robiť politiku mieru a nie politiku vojny ako vy. [Dalšie slová boli uznesením predsedníctva posl. snemovne zo dňa 25. novembra 1931 podľa §u 9, lit. m) rokovacieho poriadku vylúčené z tesnopiseckej správy.] My zrušíme všetky štátne dlhy a nedáme domácim a zahraničným kapitalistom ani halier. Zavedieme všeobecné a bezplatné sociálne poistenie na účet štátu a podnikov, starým robotníkom a roľníkom dáme penziu, aby mohli slušne žiť. My vyvlastníme bez náhrady veľký domový majetok, z víl a luxusných bytov povyhadzujeme kapitalistov a nasťahujeme tam robotníkov. (Výkriky.) Z kúpeľov a letovísk povyhadzujeme kapitalistov a nasadíme tam robotníkov a roľníkov, ktorí sa potrebujú liečiť. (Výkriky komunistických poslancov.)
      Miestopredseda Roudnický (zvoní): Prosím, aby rečník nebol vyrušovaný.
      Posl. Gottwald (pokračuje): My uskutočníme zrovnoprávnenie ženy s mužom, zbavíme ju pút dvojnásobného otroctva a postaráme sa, aby materstvo nebolo kliatbou, ale radosťou. My otvoríme bezplatne dvere všetkých, i najvyšších škôl, robotníckej a roľníckej mládeži. Tak my budeme riešiť krízu. Vezmeme pánom a dáme chudobe. Pánov zavrieme a dáme ľudu slobodu. (Potlesk komunistických poslancov.) To je náš program. Tak my budeme riešiť krízu. [Dalšie slová boli uznesením predsedníctva posl. snemovne zo dňa 25. novembra 1931 podľa §u 9, lit. m) rokovacieho poriadku vylúčené z tesnopiseckej správy.] potom nebude krízy, nebude nezamestnaných, nebude hladu, nebude biedy. [Dalšie slová boli uznesením predsedníctva posl. snemovne zo dňa 25. novembra 1931 podľa §u 9, lit. m) rokovacieho poriadku vylúčené z tesnopiseckej správy.] zbaví pracujúci ľud existenčnej neistoty, strachu a hrôzy pred zajtrajškom a zaistí všetkým pracujúcim ľuďom radostný a šťastný život. To je náš program. A za uskutočnenie tohto programu budeme bojovať všetkými prostriedkami. [Dalšie slová boli uznesením predsedníctva posl. snemovne zo dňa 25. novembra 1931 podľa §u 9, lit. m) rokovacieho poriadku vylúčené z tesnopiseckej správy.] (Potlesk komunistických poslancov.)

Převzato z http://szm.hng.sk