K sociálnodemokratickému správaniu sa KSS

Přidáno v pondělí 3. 1. 2011


Komunistická strana Slovenska

      Na poslednom stretnutí zástupcov vedenia SZM a KSS prebiehala rozsiahla polemika o charaktere strany. Zastával som stanovisko, že strana sa snaží byť „modernou ľavicovou stranou", teda stranou s revolučnejšími heslami ako sociálna demokracia, no pritom obyčajnou volebnou stranou bez revolučného potenciálu a ktorá môže svojim správaním znehodnotiť komunistické myšlienky. Túto stratu dôvery môžeme pozorovať aj počas účasti KSS v parlamente.
      Zhodli sme sa, že členská základňa nie je ideálna, že jej prístup, činnosť, náhľady a názory okrem konštatovania „za socializmu bolo lepšie" z veľkej časti nie sú komunistické. Sústredí sa na schôdzovanie a pripomínanie si výročí. Často jej chýba marxisticko-leninský prístup, schopnosť dokázať vysvetliť ekonomické zákonitosti vývoja spoločnosti už nehovoriac o slabom kontakte s pracujúcimi. Činnosť sa sústredí len na kandidatúru vo voľbách. Vedenie ju vraj chce zmeniť a želá si revolučnú Marxisticko-Leninskú stranu. Tu som však oponoval poukazovaním na netriednu politiku a prax samotného vedenia. Bolo to tvrdenie proti tvrdeniu.
      Prečo tvrdím, že vedenie razí reformistickú politiku namiesto komunistickej? Komunistická politika je založená na triednom boji. Strana by mala tento triedny boj odhaľovať. Poukazovať na to, že triedny boj reálne existuje (pretože buržoázia ho popiera a pritom sama praktizuje), poukazovať ako systém pracuje pre buržoáziu a proti pracujúcim. V čase vyhrotených rozporov, kedy pracujúci strácajú svoje práva a korporáciám rekordne stúpajú zisky, sám systém odhaľuje svoju tvár. A za ďalšie, mala by sa na tomto triednom boji aktívne účastniť. Rozdiel medzi sociálnou demokraciou a komunistickou stranou je okrem iného aj v tom, že zatiaľ čo sociálnodemokratická strana nie je za odstránenie kapitalizmu a nie s pracujúcimi úzko spojená(tí jej postačia len ako voliči), komunistická strana by mala byť s nimi spojená, aktívne zastáva a presadzuje ich názory a to nie len v parlamente!
      Tiež vieme, komu slúži tento parlamentarizmus. Je úplne jedno ktorá z buržoáznych strán bude pri moci, nakoľko rozhodujú ekonomické zákony kapitalizmu na čele s finančnou oligarchiou a Medzinárodným menovým fondom a nie politici v parlamente, ktorí sa na všetkom môžu akurát dobre nabaliť a dohodiť biznis svojim sponzorom. Títo „zástupcovia" neslúžia ľudu ale finančným skupinám a inštitúciám. Vždy pred voľbami prebieha karneval rôznych „možností", „zmien", programov, sľubov a potom sa všetko vráti do vyšliapaných koľají sociálneho a morálneho úpadku. Žiadna zmena sa nekoná. Komunisti využívajú parlament najmä na šírenie svojich myšlienok, získanie financií a bráneniu protiľudovým zákonom. Pozrime sa však na vyjadrenia vedenia a ÚV. Namiesto toho, aby bola pracujúcim odhaľovaná podstata buržoázneho parlamentarizmu, bola im zahmlievaná. KSS tu bola prezentovaná ako strana, ktorá bude dohliadať na plnenie Ficovych sľubov a strana, ktorá zabezpečí „skutočný sociálny štát". Heslami bolo „Ak chcete, aby Fico plnil sľuby, voľte komunistov" či „...patríme do parlamentu aj na Slovensku". KSS sa teda ukázala ako strana, ktorá útočí na Smer-SD zľava a tvrdí že len ona dokáže splniť Ficove sľuby. (podobnú taktiku aj keď s obrovským kapitálom razila strana SDĽ) Teda namiesto toho aby sme odhaľovali pre koho a proti komu tento systém funguje, my hráme jeho falošnú hru. Ľudia, ktorí razia túto politiku majú oveľa bližšie k sociálnym demokratom ako ku komunistom - zvlášť pokiaľ doslovne tvrdia, že dokážu splniť sľuby sociálnej demokracie.

      Správna taktika?

      Tento prístup je často ospravedlňovaný ako premyslená a rozvážna stratégia na oslovenie pracujúcich. S týmto nemožno súhlasiť (takýmto názorom som sa už venoval v článku „K niektorým názorom v komunistickom hnutí"). Tým, že pracujúcim zahmlievame skutočnosť (a to ešte v čase zostreného útoku vládnucej triedy proti nim!!), ich len klameme a potvrdzujeme a legitimizujeme tým tento systém. Ďalšou otázkou je či je to skutočne len „taktika" a nie odraz vedomia jej tvorcov. Chcem ešte zdôrazniť jednu podstatnú vec a síce, že revolúciu vykonáva trieda a nie osamotená strana. A to trieda, ktorá si uvedomuje svoje postavenie, svoje záujmy a organizuje sa v strane, odboroch a ďalších organizáciách. Hoc má KSS množstvo argumentov, na billboardoch potvrdzuje tento systém a absolutizuje parlament. Nebolo na nich ani slovo o kapitalizme a jeho odstránení. Klamanie nepovažujem za správu taktiku (pokiaľ sme naozaj komunisti, vychádzame z marxizmu-leninizmu a vychádzame z dialektického a historického materializmu). Za správne považujem to, čo už bolo spomenuté vyššie a to poukazovať na triedny boj (spôsobom prístupným pre laikov) a na tomto boji sa zúčastňovať v prvých radách. Okrem volieb sa musíme v tomto boji sústrediť sa spojenie s pracujúcimi, čo taktiež robí len pár ľudí. Drvivá väčšina len kandiduje.

      Ľavicový „extrémizmus"

      Kapitalisti označujú extrémizmom všetko, čo je proti nim. Za extrémistov považujú už aj ekologických aktivistov - skrátka každého, kto ohrozuje ich zisky, vrátane komunistov. Odsúdenie „ľavicového extrémizmu" predsedami KSČM i KSS potvrdzuje ich reformistickú politiku. Predseda KSČM sa takto vyjadril proti mladým komunistom z bývalého KSM, ktorí boli prítomní na spomienkovom stretnutí v Lidiciach (ktorého sa zúčastňujú už mnohé roky). Pravicové médiá sa predsedu pýtali či mu neprekáža, že sú tu „extrémisti". Namiesto toho, aby sa ich zastal, ustúpil pred pravicou. K odsúdeniu „ľavicového extrémizmu" po vzore KSČM z úst predsedu KSS došlo pred antifašistickým pochodom Banskou Bystricou v roku 2009. Čo to znamená? Znamená to ubezpečovať, že budeme konať v medziach tohto zriadenia, zmenená to zrieknuť sa komunistických myšlienok, nakoľko tie sú o zvrhnutí kapitalizmu. Pravica označí komunistov za extrémistov a predsedovia !!komunistických!! strán, ktoré by mali proti nim bojovať im takto pritakávajú? Nemali im azda odpovedať že extrémizmom je v mene zisku zbedačovať ľudí, zbrojiť a vyvolávať svetové vojny? Nie je to dehonestácia komunistických myšlienok a komunistického hnutia?
      Za podotknutie tiež stojí, že ľudia, ktorí zastávali marxisticko-leninské názory boli ako „extrémisti" zo strany vylúčení.
      To sú teda dôvody, prečo tvrdím, že KSS nie je komunistická.

S. Pirošík
převzato z http://prolet-info.blogspot.com